DO RIADENIA NÁRODNÉHO HOSPODÁRSTVA ZAVEDIEME PORIADOK

Aby hospodárstvo slúžilo ľuďom na Slovensku a nie len zisku nadnárodných koncernov.

Jednou z hlavných úloh štátu je riadenie národného hospodárstva, čo je premisa, ktorú už dnes žiadni kompetentní ekonómovia nespochybňujú. Opakom riadenia ekonomiky je chaos, do ktorého bohužiaľ Slovensko v posledných rokoch upadlo. Úroveň chaosu aká je dnes sa v histórii Slovenska doteraz nikdy nevyskytla. Dôvodom je, že riadenie štátu nikdy v histórii Slovenska nebolo tak nekompetentné, až anarchické, ako tomu bolo v posledných rokoch. Učebnicovým príkladom anarchie boli mesiášske úlety bývalého predsedu vlády Igora Matoviča, kedy celý štátny aparát bol prinútený realizovať jeho momentálne iracionálne nápady a nevenoval sa preto riadnemu plneniu úloh, na ktoré je štátny aparát určený.

V prostredí aké tu počas posledných rokov bolo, sa o zmysluplnej národohospodárskej politike hovoriť vôbec nedá. Slovensko pritom vo svojej histórii malo viaceré obdobia, počas ktorých bola implementovaná veľmi racionálna a zmysluplná makroekonomická politika, ktorej veľmi pozitívne výsledky sa spravidla dostavili. Jedným z príkladov je rýchly ekonomický rozvoj a industrializácia Slovenska po druhej svetovej vojne.

Hlavným krátkodobým cieľom hnutia Republika v oblasti národného hospodárstva je ukončenie súčasného chaosu a anarchie. Do riadenia národného hospodárstva urýchlene zavedieme poriadok postavený na racionálnych a odborných ekonomických princípoch.

Hlavnou dlhodobou úlohou národného hospodárstva sa musí stať produkcia hmotných a nehmotných statkov na uspokojovanie potrieb obyvateľstva, a nie, ako je to v súčasnosti, keď ekonomika prioritne slúži na produkciu zisku pre nadnárodný veľkokapitál.

Princípy strategického riadenia a plánovania národného hospodárstva

Znovuzavedenie strategického riadenia a plánovania národného hospodárstva je absolútna nevyhnutnosť.

Naše základné princípy strategického riadenia hospodárstva sú:

• Podpora odvetví s vysokou domácou pridanou hodnotou
• Vyvážená ekonomická politika na všetky štyri svetové strany
• Stabilizácia verejných financií
• Stabilná a predvídateľná legislatíva podporujúca ekonomický rast
• Ochrana slovenských podnikateľov
• Ochrana slovenských prírodných zdrojov (pôda, voda, les)
• Sociálno-ekonomická spravodlivosť
• Energetická a potravinová bezpečnosť

Špecifikácia národohospodárskeho programu pre jednotlivé odvetvia:

• Strojárenstvo
• Stavebníctvo
• Obranný priemysel
• Poľnohospodárstvo
• Doprava
• Malé a stredné podnikanie

Podpora odvetví s vysokou domácou pridanou hodnotou

Ekonomika s vysokou hrubou (zahraničnou plus domácou) pridanou hodnotou sa zameriava na tie činnosti, ktoré vytvárajú veľkú maržu medzi konečnou cenou tovaru alebo služby a nákladmi na vstupy použité na ich výrobu. Pridaná hodnota je teda charakterizovaná ako rozdiel medzi hodnotou produkcie a medzispotrebou (medzispotrebu tvoria tovary a služby použité pri tvorbe produkcie) – je to teda tá časť produkcie, ktorú pridal podnik počas svojej činnosti.

Slovensko je typickou malou otvorenou ekonomikou, ktorá je silne zapojená do komplexných globálnych hodnotových reťazcov a zároveň vykazuje nižší podiel domácej pridanej hodnoty na exporte, keďže slovenská ekonomika vo výrobe intenzívne využíva zahraničné medziprodukty. Takmer polovicu hrubého exportu Slovenska tvorí zahraničná pridaná hodnota. Tento pomer je dvojnásobne vyšší ako tvorí priemer krajín OECD. Slovenská republika je zároveň výrazne prepojená so zahraničím, keďže takmer polovica slovenskej domácej pridanej hodnoty je poháňaná spotrebou v zahraničí.

Viac ako 75 % exportovanej pridanej hodnoty na Slovensku tvorí priemyselná výroba, pričom Slovensko má spomedzi krajín OECD veľmi vysoký (druhý najvyšší) podiel zahraničnej pridanej hodnoty, a to nielen v hrubom exporte odvetvia priemyselnej výroby, ale aj v hrubom exporte celej slovenskej ekonomiky.

Automobilový priemysel je významným priemyselným odvetvím v Slovenskej republike. Výroba tohto odvetvia priemyslu tvorí takmer 15 % celkovej hodnoty hrubej produkcie Slovenska, avšak približne len 7 % celkovej pridanej hodnoty. Výroba automobilov však generuje (v dôsledku automatizácie a robotizácie výroby) približne dvojnásobok pridanej hodnoty na zamestnanca, ako je priemer ekonomiky Slovenska.

Podobná situácia je aj v prípade výroby počítačov, elektronických a optických výrobkov. V porovnaní s priemerom krajín OECD potrebuje Slovensko na export približne 2-krát viac zahraničnej pridanej hodnoty (ktorú musíme importovať!). Na porovnanie: vývoz nemeckého automobilového priemyslu je tvorený najmä domácou pridanou hodnotou (viac ako 75 %!).

Najvyšší podiel zahraničnej pridanej hodnoty obsiahnutej v hrubom exporte daného odvetvia slovenskej ekonomiky majú počítače, dopravné zariadenia a chemické a nekovové minerálne výrobky.

Analýza jednotlivých úrovní slovenského hodnotového reťazca (tzv. „smiling curve“) ukazuje, že prevažná väčšina našich najvýznamnejších odvetví podľa objemu vývozu sa nachádza v segmentoch hodnotovej krivky s veľmi nízkou (domácou!) pridanou hodnotou, t. j. blízko dna tejto krivky, ktorá má konvexný tvar (tvar ako písmeno „U“), pričom „slovenská“ výroba motorových vozidiel sa nachádza presne v polovici hodnotového reťazca s nízkou mierou domácej pridanej hodnoty. Vo väčšine priemyselných odvetví sa Slovensko historicky pohybuje v nízko položenej časti hodnotovej krivky, čo indikuje, že sa zvyčajne podieľa na výrobe alebo montáži výrobkov.

Vzhľadom na súčasný stav a potrebu ďalšieho zvyšovania produktivity a domácej pridanej hodnoty v slovenskej ekonomike je nevyhnutné podporovať a zamerať sa na odvetvia a na činnosti, ktoré síce súvisia s výrobou, ale len ju dopĺňajú, teda predovšetkým ide o služby s vyššou domácou pridanou hodnotou. Medzi takéto služby patrí predovšetkým výskum a vývoj (investície do ľudského kapitálu), dizajn, testovanie, distribúcia, marketing, popredajné služby a iné služby, tie sa totiž nachádzajú na okrajoch hodnotovej krivky.

Podporu odvetví s vysokou domácou pridanou hodnotou môžu podstatne ovplyvniť naši politici účinnou pomocou pri vytváraní priaznivejšieho inovačného prostredia (nepodporovať montovne, ale odvetvia, ktoré zamestnajú vzdelaných a kvalifikovaných ľudí a ktoré ich vedia primerane odmeniť). Na Slovensku nemáme menej talentovaných ľudí, ako napríklad vo Fínsku, Holandsku, prípadne v iných vyspelých štátoch EÚ. Objavovanie talentov a ich výber do riadiacich funkcií nielen v priemysle, ale aj v štátnej správe, je jedným z hlavných problémov, ovplyvňujúcich náš spoločenský a ekonomický rozvoj.

Hnutie REPUBLIKA bude presadzovať a všetkými dostupnými prostriedkami podporovať tie vedecko-výskumné pracoviská Slovenskej akadémie vied, ktoré aj podľa medzinárodného hodnotiaceho panelu boli zaradené medzi ústavy s najvyšším hodnotením a ktoré majú reálne výstupy v spoločenskej praxi. K nim patria najmä: Ústav polymérov SAV, Elektronický ústav SAV, Ústav materiálov a mechaniky strojov SAV, Biomedicínske centrum SAV a Ústav zoológie SAV. Naša podpora bude taktiež cielene zameraná na podporu špičkových vedecko-výskumných pracovísk sídliacich na vysokých školách, prípadne v spoločenskej praxi, ktoré obstoja aj v európskej, či svetovej konkurencii.

Ekonomický rast a naše bohatstvo sú veľmi úzko prepojené s tým, ako dokážeme využívať dáta a nové informačné technológie. Slovensko má potenciál patriť k lídrom v oblasti dátovej ekonomiky: na slovenských vysokých školách máme fakulty a odbory (informatika, matematika, fyzika a. i.)  ktoré už dnes patria do európskej špičky. Chceme a budeme podporovať rozvoj tých odborov a študijných programov, ktoré sú zamerané na inovatívne informačné technológie v oblasti tvorby softvéru. Aktuálnym príkladom sú chatboty a umelá inteligencia, ktoré sa už stali bežnou súčasťou fungovania nielen finančných inštitúcií, ale sú už úplnou samozrejmosťou mnohých podnikateľských subjektov. Niet pochýb o tom, že umelá inteligencia a programovanie vo všeobecnosti, resp. špecificky programovanie robotov, je významnou vedomostnou oblasťou s potenciálom tvorby mimoriadne vysokej domácej pridanej hodnoty.

Z výrobných odvetví bude cieľom našej podpory najmä drevospracujúci priemysel, ktorý má na Slovensku stáročnú tradíciu. Ide o taký druh podpory, ktorá bude smerovať k vyššiemu finálnemu spracovaniu dreva, vyťaženého v SR a tým k obmedzeniu nadmerného vývozu surového dreva a nespracovaného reziva. Sme presvedčení, že je to odvetvie s nevyužitým potenciálom strategickej suroviny – dreva na Slovensku a má veľkú príležitosť stať sa jedným z pilierov slovenskej ekonomiky s opciou na vysokú domácu pridanú hodnotu.

Cestovný ruch a kúpeľníctvo ako jeho neoddeliteľná súčasť patrí medzi dôležité (a priamu podporu si vyžadujúce) odvetvia slovenskej ekonomiky s vysokým podielom domácej pridanej hodnoty. Cestovný ruch na Slovensku má obrovský potenciál. Vďaka kultúrnym pamiatkam, historickým miestam, architektonickým dielam, múzeám, prírodným podmienkam, faune, flóre, národným parkom, prírodným a umelým atrakciám, a v neposlednom rade aj vďaka bohatému výskytu prírodného bohatstva chráneného štátom, ktorým sú prírodné liečivé vody.

Cestovný ruch je prierezovým odvetvím a zahŕňa rozličné služby a profesie a je naviazané na ďalšie odvetvia (doprava, stavebníctvo, kultúra, maloobchod a odvetvia, ktoré vytvárajú produkty súvisiace s rekreáciou, alebo poskytujú služby týkajúce sa voľného času a obchodného cestovného ruchu).  Sú to teda aj odvetvia sektoru služieb, ktoré v ekonomikách vyspelých štátov majú významné zastúpenie. Aj v rámci služieb, ktoré ako celok vykazujú vysokú dynamiku, patrí cestovný ruch a kúpeľníctvo k tým rýchlo rastúcim.

Slovenské kúpeľníctvo má viac ako 500-ročnú tradíciu; začiatky jeho zákonnej ochrany siahajú do 19. storočia, keď Slovensko bolo súčasťou Uhorska. Kúpeľný cestovný ruch je jedna z významných foriem cestovného ruchu v Slovenskej republike, ktorého potenciál dnes zďaleka nie je využitý.

Na Slovensku existuje mnoho lokalít so zaniknutými kúpeľmi, ktoré zanikli v období transformačných zmien. Príčinou danej situácie je predovšetkým zastaralý technický stav budov, ktorý nezodpovedá súčasnému štandardu. Ďalšie kúpeľné hotely sa nevyužívajú pre prebiehajúce rekonštrukčné práce, vysokú nákladovosť na ich prevádzku, pre nedostatok, či totálnu absenciu pacientov, legislatívy či z konkurenčných dôvodov, ale aj z dôvodu nejasných či sporných majetkovoprávnych vzťahov.

Riešenie problematiky musí byť súčasťou vládnej politiky s garanciou základných sociálnych práv, keďže kúpeľné podniky bývajú často hlavnými zamestnávateľmi mesta, obce i regiónu.

Vyvážená ekonomická politika na všetky štyri svetové strany

Slovenská ekonomika je relatívne malá a zároveň je veľmi otvorená voči vplyvom zo zahraničia. Preto kľúčové miesto v podpore hospodárstva má ekonomická diplomacia, ktorá ale musí byť vykonávaná v prospech slovenských občanov a firiem a nie v prospech nadnárodných korporácií. Slovenská ekonomická diplomacia musí začať omnoho výraznejšie napomáhať domácemu hospodárskemu rastu, prílevu zahraničných investícií a tvorbe nových pracovných miest a takisto slovenskej investičnej expanzii ako doma, tak aj v zahraničí.

Geografická poloha Slovenska v srdci Európy z veľkej časti predurčuje priority našej zahraničnej hospodárskej politiky. Kľúčová je spolupráca s našimi najbližšími susedmi v rámci V4.

Hospodársky priestor v rámci Európskej únie je pre slovenskú ekonomiku takisto mimoriadne dôležitý a budeme sa preto snažiť čo najviac ho nielen využívať, ale tento hospodársky priestor aj aktívne formovať. Slobodu pohybu osôb, tovarov a služieb v rámci Európskej únie pokladáme za hlavný prínos EÚ voči jednotlivým krajinám a budeme sa zasadzovať, aby táto sloboda ostala zachovaná. Negatíva Európskej únie vidíme v nezmyselnom politickom pretláčaní vybraných agend ako je LBGT alebo Green deal. Podporujeme však zachovanie jednotného hospodárskeho priestoru európskej únie v modeli, ktorý bude hospodársky výhodný pre všetky členské štáty.

Budeme rozvíjať ekonomické vzťahy so všetkými krajinami, ktoré o spoluprácu na báze vzájomnej výhodnosti stoja. Nemôžeme a nebudeme ignorovať veľkú hospodársku silu USA a Číny, ani nerastné bohatstvo Ruskej federácie. Takisto združenie krajín BRICS, ktoré sa po svojom nedávnom rozšírení o ďalšie krajiny stáva jedným z dominantných hráčov na svetovej ekonomickej šachovnici.

Viac o našej zahranično-politickej orientácii sa dočítate v našom programe pre zahraničnú politiku.

Stabilizácia verejných financií

Podľa posledných údajov dosahuje štrukturálny deficit verejných financií takmer 5 % HDP. Pri zachovaní súčasných verejných politík sú naše verejné financie dlhodobo neudržateľné a budú si vyžadovať primeranú konsolidáciu. Na druhej strane, rýchla a rozsiahla konsolidácia môže výrazne spomaľovať hospodársky rast Slovenska, ktorý bude v ďalšom období prakticky jediným zdrojom krytia rastúcich nárokov na verejné výdavky.

Hnutie Republika pristupuje k ozdraveniu verejných financií zodpovedne a racionálne, vo svojich zámeroch má vyvážené konsolidačné úsilie, ktoré postupnými krokmi v horizonte dvoch volebných období zredukuje štrukturálny deficit na úroveň 2 % HDP. Ročná konsolidácia sa bude pohybovať v intervale 0,5 % až 0,8 % HDP, podľa aktuálneho konjunkturálneho vývoja našej ekonomiky.

Po zabezpečení vyššie uvedeného cieľa predpokladáme ďalšie konsolidačné úsilie v takom rozsahu, aby naše verejné financie nevytvárali žiadny štrukturálny deficit najneskôr v roku 2035. Po dosiahnutí konsolidačných cieľov nastavíme verejné politiky tak, aby v časoch ekonomického rastu, ktorý presiahne priemer EÚ, bolo možné zabezpečovať prebytkové rozpočty.

Verejné politiky budeme postupne meniť tak, aby verejné výdavky výrazne menili štrukturálny charakter našej ekonomiky a prispievali tak k ekonomickému rastu.

Budeme presadzovať opatrenia, ktoré v strednodobom horizonte postupne dovolia zvýšiť výdavky na vedu, výskum a inovácie na úroveň 2 % HDP. Verejné zdroje sa budú podieľať na celkových výdavkoch 40 %, a to znamená, že náš strednodobý zámer zdvojnásobí súčasný podiel verejných výdavkov na vedu, výskum a inovácie z 0,4 % HDP na 0,8 % HDP. Naplnenie uvedeného zámeru má strategický význam pre postupný prechod na ekonomické činnosti produkujúce vysokú mieru pridanej hodnoty. Súkromný sektor pokrýva 60 % tohto typu výdavkov a pre ich ďalší rast vytvoríme systém stimulov, ktorých diapazón bude začínať zvýšeným a zrýchleným odpisovaním investícií do vedy, výskumu a inovácií (systém superodpisov), až po špeciálne daňové režimy pre spoločnosti podnikajúce v tejto oblasti (napríklad zdaňovanie príjmov iba pri rozdeľovaní ziskov).

Prechod našej ekonomiky na produkciu s vysokou pridanou hodnotou dokážeme zrealizovať iba fungujúcim trhom práce, ktorý ponúkne dostatočnú kapacitu odborne vzdelanej a pripravenej pracovnej sily. Z uvedeného dôvodu budeme presadzovať postupný rast výdavkov na vzdelávanie minimálne o 1 % HDP oproti súčasnosti. Zároveň uskutočníme systémové zmeny v systéme stredného, najmä odborného, školstva jeho centralizáciou na úroveň ústrednej štátnej správy. Systém vysokých škôl zracionalizujeme tak, aby výdavky na tento typ vzdelávania sledoval uplatniteľnosť študentov. Súkromný sektor bude motivovaný k investíciám do vytvárania vlastných vzdelávacích kapacít podobnými nástrojmi ako pri vede, výskume a inováciách.

Pre efektívne fungovanie našej ekonomiky je nevyhnutné kvalitné zdravotníctvo, a preto zreformujeme systém verejného zdravotného poistenia tak, aby jeho základnú zložku tvorila jedna štátna zdravotná poisťovňa a súkromný sektor participoval iba na zdravotnom pripoistení, alebo poistení nadštandardných služieb.  Verejné výdavky na zdravotníctvo sa budú postupne zvyšovať aspoň na úroveň 7 % HDP.

Slovenskú ekonomiku vytvára z jednej štvrtiny priemyselná produkcia, a preto budeme zavádzať opatrenia, ktoré ponúknu stabilitu podnikateľského prostredia a jeho vysokú atraktívnosť pre domácich i zahraničných investorov. Z pohľadu verejných financií je najdôležitejším zámerom zreformovať daňovo-odvodový systém, ktorý bude viac zaťažovať spotrebu, ako výsledky práce a podnikania. Postupné prenášanie zaťaženia z priamych na nepriame dane je overené v úspešných a zdravo rastúcich ekonomikách.

Zdroje na podporu našej ekonomiky z úrovne verejných financií budeme primárne hľadať v úsporách jednotlivých rezortov, efektívnym zoštíhlením verejnej správy a maximálnym využitím eurofondov.

Pre viac informácii si prečítajte aj náš detailný Program pre financie a rozpočet.

Stabilná a predvídateľná legislatíva podporujúca ekonomický rast

Kriticky nízka vymožiteľnosť práva je jednou z oblastí, ktoré podľa všeobecného konsenzu podnikateľskej obce najviac brzdia rozvoj podnikania na Slovensku. Súčasťou právneho programu hnutia Republika je preto odpolitizovanie a zefektívnenie práce justície tak, aby sa každý vrátane malých a stredných podnikateľov vedel efektívne domôcť svojich práv.

Ďalšou oblasťou, ktorá výrazne sťažuje podnikanie na Slovensku, je nestabilita a nepredvídateľnosť práva. Preto v oblasti základných ekonomických zákonov (Obchodný zákonník, Zákonník práce, daňové zákony,  a ďalšie) zavedieme do praxe, že tieto zákony sa budú môcť meniť s účinnosťou iba raz ročne. Ich účinnosť bude vždy od 1. januára a v priebehu roka sa nebudú (s výnimkou kritických situácií) dať zmeniť. Schvaľovanie zmien základných ekonomických zákonov bude vždy prebiehať paralelne so schvaľovaním štátneho rozpočtu. Všetci podnikatelia tak budú mať dostatok času na to, aby sa na zmeny základných ekonomických zákonov vopred pripravili a budú mať zároveň istotu, že právne prostredie na ktoré sa pripravili, sa už počas roka nebude meniť.

Ochrana slovenských podnikateľov

Dlhodobo udržateľný rast našej ekonomiky dokážeme zabezpečiť efektívnymi opatreniami v dvoch základných strategických oblastiach. Prvou je vytváranie stabilného a moderného podnikateľského prostredia. Druhou je efektívne napĺňanie verejného záujmu naprieč odvetviami a sektormi. Splnením cieľov v týchto oblastiach zabezpečíme dostatočnú podporu domácemu podnikateľskému sektoru, ktorá prispeje k jeho ďalšiemu rastu, stabilnému rozvoju jeho podnikateľských činností a jeho schopnosti vytvárať kvalitné pracovné a zamestnávateľské podmienky.

Hlavným nástrojom pre motiváciu podnikať a dlhodobo vytvárať pracovné miesta je efektívny a dostatočne motivujúci systém daní a odvodov. Súčasné daňovo-odvodové zaťaženie nedokáže ponúknuť ďalšie impulzy pre rozvoj podnikania a preto je potrebná jeho celková reforma. Podnikanie musí byť optimálne zaťažené najmä priamymi daňami, ktoré sa uplatňujú na hospodárske výsledky a efektívne zaťaženie musí byť zavedené aj pri daniach z príjmov fyzických osôb. Systém daní z príjmov tak pre právnické, ako aj fyzické osoby bude založený na štandardnej sadzbe. Popri nej bude zavedená jedna nižšia sadzba, ktorá sa bude aplikovať na málo ziskové podnikanie a nízkopríjmové osoby. Tretia sadzba bude zvýšená a bude uplatňovaná na nadmerné zisky a pri vysokopríjmových osobách, obzvlášť monopoloch. Tento koncept progresívnej dane je spoločensky najspravodlivejší, pretože nezvyšuje sociálne rozdiely v spoločnosti a zabezpečuje väčšiu solidaritu a participáciu úspešných podnikateľských subjektov na zdrojoch potrebných pre verejné výdavky.

Daňovo-odvodový systém bude ďalej optimalizovaný tým, že sa maximálne zjednoduší celý proces určenia základu dane odstránením čo najväčšieho počtu odpočítateľných a pripočítateľných položiek. Cieľom je čo najviac priblížiť rozdiel medzi výnosmi a nákladmi k základu dane, optimálne dosiahnuť, aby sa zhodovali. Zavedieme voľnejšie odpisovanie obstaraných tovarov, služieb a investícií, ktoré nebude limitované časovo a zohľadní aj posun cenovej hladiny. Určenie základu dane umožníme na konsolidovanej báze a odpisovanie strát nebudeme podmieňovať časovým horizontom, ani jej výškou. Zavedieme systém superodpisov, ktoré budú stimulovať súkromné investície do vedy, výskumu, inovácií, školstva a zdravotníctva. V špecifických oblastiach podnikania zavedieme osobitný režim zdaňovania iba rozdeľovaných ziskov a vyplácaných podielov.

Pre ďalšie zníženie administratívnej náročnosti prehodnotíme požiadavky na výkazníctvo, vypracovávanie štatistík a hlásení. S cieľom minimalizovať náklady podnikateľských subjektov zabezpečíme efektívnejší výkon potrebnej administratívy predovšetkým rozvojom digitalizácie a informatizácie verejnej správy.

Pripravíme systém stimulov, ktoré budú atraktívne pre domáce investície a zrovnoprávnime ich s podmienkami pre zahraničné subjekty.

Osobitnú pozornosť budeme venovať malému, strednému a živnostenskému podnikaniu. Vo vybraných segmentoch zjednodušíme malé podnikanie a mikropodnikanie (vrátane živnostenského podnikania) zavedením licencií, po zaplatení ktorých sa odstránia (okrem sociálneho a zdravotného poistenia) všetky ďalšie administratívne povinnosti podnikateľov. Zároveň zvýšime limit povinnej registrácie pre platcov DPH na 85 000 eur.

Zavedieme zjednodušené schémy podpory malého, stredného a živnostenského podnikania v menej rozvinutých regiónoch príspevkami na nákup technológií a strojného vybavenia z eurofondov, alebo priamo z verejných zdrojov. Zvyšovanie zamestnanosti v málo rozvinutých regiónoch podporíme v prvých rokoch podnikania znížením odvodovej povinnosti za zamestnancov v plnom úväzku.

Výrazné zníženie administratívy dosiahneme zavedením konceptu „jeden odvod – jedna daň“ (superhrubá mzda). Tento koncept sa bude uplatňovať na príjmy – nie na dodatočné zvyšovanie nákladov. V prvom kroku sa zjednotia náklady práce s hrubou mzdou, v druhom sa určia optimálne sadzby daní a odvodov.

Zníženie byrokracie vo verejnej správe je nevyhnutným predpokladom pre zdravé podnikateľské prostredie. Pripravíme systém jedného kontaktného miesta, na ktorom podnikateľský subjekt zrealizuje potrebné a požadované úkony voči všetkým zložkám verejnej správy.

Zjednodušíme zakladanie spoločností tak, že pripravíme štandardnú dokumentáciu a postupy, ktoré zvládnu všetci záujemcovia o podnikanie, bez potreby zapájať nákladné externé právnické, ekonomické a iné administratívne služby. Samostatnou kapitolou bude oblasť stability právneho prostredia a vymožiteľnosti práva.

Druhou veľkou oblasťou podpory domáceho podnikateľského sektora bude uplatňovanie verejného záujmu pri zabezpečovaní základných ekonomických predpokladov pre efektívne, úspešné a konkurencieschopné podnikanie. Nevyhnutnosťou je zabezpečenie dostatku cenovo prístupných energií a energokomodít. Z uvedeného dôvodu presadíme v prvom kroku cenovú reguláciu pre jednotlivé druhy energií, ktorá bude založená na reálnej nákladovosti ich výroby a distribúcie. Odstránime nezdravé cenové šoky, ktoré vznikajú pri špekulatívnych obchodoch najmä na spotových trhoch. Budeme presadzovať diverzifikáciu zdrojov energií z rôznych oblastí sveta budovaním potrebnej distribučnej a skladovej infraštruktúry. V druhom kroku pristúpime k získaniu úplnej kontroly nad výrobou a distribúciou energií na Slovensku. Efektívna energetická politika znamená odstránenie akýchkoľvek bariér v zahraničných obchodných vzťahoch a preto budeme iniciovať úsilie Slovenska postupne zrušiť všetky nezmyselné ekonomické sankcie, ktoré zbytočne poškodzujú našu ekonomiku a znižujú bohatstvo slovenských domácností.

Ochrana slovenských prírodných zdrojov (pôda, voda, les)

Slovensko má nesmierne prírodné bohatstvo. Jeho variabilita siaha od úrodných pôd Žitného ostrova až po horské a podhorské oblasti severného Slovenska, pokračuje cez bohatstvo podzemných a povrchových vôd, až ku skutočnosti, že Slovensko je jedným z najzalesnenejších krajín v Európe. Toto nesmierne prírodné bohatstvo dáva našej krajine predpoklady na budovanie krajiny, ktorá je nielen krásna, ale súčasne aj ekonomicky úspešná.

Slovensko si bohužiaľ v minulosti nedokázalo ustrážiť svoje národné bohatstvo. Lacné výpredaje národného majetku predovšetkým za Mečiarovej a Dzurindovej vlády sa už preto nikdy nesmú opakovať. Slovenská pôda, slovenská voda a slovenské lesy musia ostať vo vlastníctve slovenských subjektov a nikdy, pod žiadnymi zámienkami sa nesmie stať, že budú vypredávané do zahraničia – ako sa to stalo v minulosti napríklad pri predaji slovenských strategických podnikov.

Oblasť poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva je neoddeliteľnou a zároveň veľmi špecifickou časťou národného hospodárstva.

Pre viac informácii čítajte náš detailný Program pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

Sociálno – ekonomická spravodlivosť

Vláda musí svojou sociálnou a rodinnou politikou pomáhať tým najzraniteľnejším skupinám v štáte a tak vytvoriť podmienky pre ich plnohodnotný život.

Cieľom hnutia REPUBLIKA je posilniť sociálnu politiku štátu a zabrániť ďalšiemu zbedačovaniu poctivých ľudí. Za prioritu v tejto oblasti považujeme finančnú a inštitucionálnu podporu mladým rodinám s deťmi.  Zlepšenie podmienok pre každodenný život rodín s deťmi má zároveň prispieť k zastaveniu negatívneho demografického trendu. Nechceme, aby Slovensko dopadlo ako vymierajúce štáty západnej Európy, ktorých pracovné trhy sú závislé od prijímania imigrantov.

• Výrazne navýšime štátnu podporu pre pracujúce rodiny s deťmi.
• S bývaním pomôžeme aj seniorom. Podporíme vytváranie asistovaného bývania v mestách a obciach
• Sociálnu politiku postavíme na princípe spravodlivosti a zásluhovosti, aby sa viac oplatilo pracovať ako len poberať dávky.
• Zavedieme bezplatné rekvalifikácie, aby si ľudia mohli nájsť lepšiu prácu
• Postaráme sa o slovenských dôchodcov, ktorí budovali náš štát. Postupne nastavíme dôchodkový systém tak, aby sa výška minimálneho dôchodku pri 40 odpracovaných rokoch rovnala výške minimálnej mzdy v čistom. Do odpracovaných rokov sa bude započítavať aj denné vysokoškolské štúdium.

Zavedieme:

• Prispievanie do dôchodkového fondu aj z iných zdrojov. Zdroje pre posilnenie dôchodkového systému budeme hľadať aj v zdanení vysokoziskových monopolných podnikov, resp. v navrátení strategických podnikov štátu. Taktiež posilníme dlhodobý sporiaci pilier dôchodkového systému, na ktorého finančnú bezpečnosť bude dohliadať štát.
• Kategorizácia dôchodkov– navrhneme dôchodkové kategórie, ktoré zabezpečia navýšenie dôchodku podľa náročnosti  a dĺžky vykonávanej činnosti počas aktívneho života.
• Zmena v dovŕšení dôchodkového veku– postupne zmeníme tento systém tak, aby muži odchádzali do dôchodku dovŕšením 60 rokov  svojho veku a ženy takisto s tým, že za každé narodené dieťa sa žene skráti obdobie odchodu do dôchodku o 6 mesiacov. Všetko za predpokladu adekvátne odpracovaného času – minimálne 25 rokov na území SR.
• Zavedieme jednotný systém valorizácie dôchodkov u všetkých poberateľov – vrátane príslušníkov OS SR, polície a ostatných bezpečnostných zložiek, a to v úzkej súčinnosti s MO a MV SR. Valorizácia pre všetky spomínané kategórie bude realizovaná vždy k 1. januáru kalendárneho roku.

• Zabezpečíme lepšie prepojenie štátnych inštitúcií. Kooperácia medzi ÚPSVaR, daňovým úradom, inšpektorátom práce a verejnoprávnou SP je nevyhnutná. Zabezpečíme ich funkčné elektronické prepojenie novým jednotným systémom tvoreným a spravovaným informatikmi – zamestnancami štátu.
• Prehodnotíme vyplácanie sociálnych dávok, nakoľko aj zamestnanec pracujúci za minimálnu mzdu, či skrátený pracovný čas, je väčším benefitom pre spoločnosť ako čistý a celoživotný poberateľ sociálnych dávok. Našim cieľom je práceschopnému obyvateľstvu umožniť pracovať.

Dohliadneme na zdravý pracovný trh:

• Upravíme podmienky poberania pomoci v hmotnej núdzi– zavedieme systém ohraničenia poberania jej dĺžky práceschopným obyvateľstvom.
• Zintenzívnime boj s čiernou prácou– znížime daňovú povinnosť v menej rozvinutých regiónoch, s prihliadnutím na etnickú, vekovú a vzdelanostnú skladbu obyvateľstva.
• Budeme riešiť dlhodobú nezamestnanosť– vytvoríme pracovné miesta v štátnych podnikoch, kde nie je potrebná vysoká kvalifikácia a úplné stredoškolské vzdelanie.
• Poskytneme psychologickú pomoc a poradenstvo pre dlhodobo nezamestnaných
• Podporíme prácu na skrátený úväzok– každý pracovník pracujúci hoci aj na skrátený úväzok vytvára hodnoty aj prostredníctvom daní a odvodov štátu. Nie je pre štát príťažou, ale tvorcom hodnôt pre spoločnosť.
• Podporíme zamestnávateľov znevýhodnených uchádzačov –štátne orgány budú pomáhať zamestnávateľom, ktorí zamestnajú znevýhodnených uchádzačov.
• Zvýšime podporu menej rozvinutých regiónov– znížime daňové zaťaženie na všetkých zamestnancov v danom regióne.
• Zlepšíme sociálne podnikanie na Slovensku – nastavíme a vytvoríme jednotnú smernicu cez ústredie práce sociálnych vecí a rodiny upravujúcu sociálne podnikanie na Slovensku. Pripravíme výzvy na čerpanie štrukturálnych fondov EÚ smerované pre regionálne sociálne podniky.

Zvýšime finančnú podporu pracujúcich ľudí s rodinami a najmä malými deťmi formou zníženia, resp. úplného odpustenia daní zo závislej činnosti.

Zavedieme veľmi výhodné sociálne úvery prostredníctvom štátneho fondu rozvoja bývania / ŠFRB / pre ľudí, ktorí pracujú a ocitli sa z nie vlastnej vôle, v akejsi dlhovej špirále. Každý poctivo pracujúci človek, si zaslúži pomoc, ak nie je pre štát príťažou.

Poskytneme bezplatnú rekvalifikáciu zamestnaným ľudom, ktorí si chcú takto zlepšiť a zvýšiť svoje postavenie na terajšom trhu práce. Budú lepšie pripravení a flexibilní ak dôjde k zmenám na pracovnom trhu.

Vytvoríme podmienky pre návrat opatrovateliek späť na Slovensko, aby sa opatrovateľky vedeli a mohli postarať aj o vlastných rodičov a príbuzných v pokročilom veku, nakoľko starostlivosť o takto odkázaných seniorov, či ľudí so zdravotným hendikepom je v domácich podmienkach 5 až 10-krát lacnejšia.

Zavedieme daňové prázdniny rodinám podľa počtu detí. Týmto opatrením pomôžeme zlepšiť klesajúcu krivku pôrodnosti a zároveň zastaviť zlý demografický vývoj na trhu práce.

Zreformujeme zamestnávanie osôb z tretích krajín – aby ÚPSVaR poskytoval pracovné povolenia občanom z 3. krajín výlučne len v regiónoch s nedostatkom pracovnej sily s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti nižšou ako 4 % oproti súčasným 5 %.

Detailný program hnutia REPUBLIKA pre oblasť sociálnej politiky nájdete tu.

Energetická a potravinová bezpečnosť

Úrodná poľnohospodárska pôda a voda sú ešte stále našimi strategickými aktívami, ktoré jednoznačne musíme chrániť. Potravinová bezpečnosť Slovenska je pre nás výzvou, ktorú v krátkom čase, bezodkladne, musíme riešiť.

Podľa nás, k našej potravinovej bezpečnosti musíme pristupovať na základe princípov subsidiarity; to okrem iného znamená, z lokálneho (miestneho) a národného hľadiska, a nespoliehať sa na fiktívny, medzinárodný prístup, ktorý v čase kríz (aj podľa našich skúseností v období pandémie COVID-19) totálne zlyháva.

Našou primárnou úlohou je vybudovať a zachovať krátke lokálne dodávateľské reťazce (v súlade so stratégiou EU „z farmy na stôl“), ktoré prispejú k našej odolnosti, lokálne kanály musia zodpovedať potrebám nášho obyvateľstva a lokálne spracovateľské kapacity sa musia oveľa viac rozvíjať na obecnej, či miestnej úrovni. Našu odolnosť voči potenciálnym krízam a potravinovú bezpečnosť zvýši aj diverzifikácia poľnohospodárskej výroby.

Obmedzujúcim faktorom pre rozvoj nášho poľnohospodárstva všeobecne a špecificky výroby potravín je aj nedostatok mladých ľudí, ktorí prešli odbornou prípravou a ktorí majú záujem pracovať v tejto oblasti a venovať sa farmárstvu. Je nevyhnutné pripraviť a realizovať návrh opatrení, smerujúcich k zvýšeniu jej atraktivity.

Hnutie Republika považuje zabezpečenie našich lokálnych potravinových systémov za kľúčovú strategickú oblasť. Našou ambíciou je tiež zabezpečiť spravodlivé ceny potravín a zakázať nekalé obchodné praktiky reťazcov, pôsobiacich na území SR.

Problematika energetickej bezpečnosti, resp. energetickej nezávislosti, je v súčasnosti jednou z najdiskutovanejších tém nielen u nás, ale i vo väčšine členských krajín EÚ. Energetická bezpečnosť svojou podstatou spadá do bezpečnosti ekonomickej. Zaistenie prístupu k strategickým energetickým surovinám sa stalo utilitárnou úlohou štátu, ktorý si prostredníctvom nich zabezpečuje stabilitu fungovania celého svojho hospodárstva

Hnutie Republika chápe energetickú bezpečnosť Slovenska ako neoddeliteľnú súčasť našej národnej bezpečnosti, resp. našej národnej suverenity. Jej zabezpečenie je teda pre suverénny štát jednou z jeho najdôležitejších úloh.

I keď diverzifikácia dodávok energetických surovín rozhodne patrí k dôležitým princípom našej energetickej bezpečnosti, ide tiež o to, nielen mať možnosť alternovať zdroje, ale   musíme mať aj štruktúru optimálne nastaveného energetického mixu v prípade nečakaného prerušenia dodávok energetických surovín, keďže len samotná diverzifikácia zdrojov nie je postačujúca.

Slovensko nevyhnutne potrebuje akýsi „nárazník“, ktorý chráni celý energetický sektor pred rôznymi otrasmi v podobe prírodných katastrof, technických problémov, či teroristických útokov. K tomu patrí napríklad dostatočná kapacita zásob strategických rezerv, krízové plány, strategicky rozmiestnené skladovacie kapacity a pod.

Azda žiadna z potenciálnych foriem energie nepolarizuje európsku spoločnosť v takom rozsahu, ako tomu je v prípade jadrovej energetiky. Tá má totiž v súčasnosti ešte stále veľké množstvo stúpencov, ale jej kritikov. Hnutie Republika zastáva názor, že jadro musí aj naďalej hrať zásadnú úlohu v budúcnosti slovenskej energetiky, keďže jeho potenciál je teoreticky i prakticky neobmedzený.

Slovensko dlhoročne profitovalo zo svojho prebytku elektrickej energie; navyše, Slovensko disponuje skvelými odborníkmi na jadrovú energetiku, pričom mnohí z nich takpovediac “vyrástli” v atómových elektrárňach Jaslovské Bohunice a Mochovce. Ich vedomostný potenciál teda nie je zanedbateľný. Naopak, je priamo využiteľný pri verejnej, či odbornej diskusii ohľadom výstavby nového jadrového zdroja, ktorú Hnutie Republika podporuje.

Strojárenstvo

Strojárske odvetvie patrí medzi kľúčové odvetvia ekonomiky Európskej únie. Strojárstvo je v priemyselnej výrobe EÚ najväčším zamestnávateľom a tvorí rozhodujúci objem priemyselnej výroby zoskupenia.

Strojársky priemysel je aj jedným z najdôležitejších sektorov slovenskej ekonomiky. Vyznačuje sa nielen silnou historickou tradíciou, ale aj priamym previazaním na dominantný automobilový priemysel. Z hľadiska budúcej diverzifikácie slovenského hospodárstva ho možno považovať za odvetvie, ktoré má potenciál preniku s inými technologickými sektormi, najmä so zbrojárskym, leteckým, prípadne s vesmírnym sektorom.

Podľa nás, toto odvetvie má perspektívu zabezpečovať významný podiel na uplatňovaní výsledkov výskumu a vývoja v praxi, v oblasti nových materiálov a tiež podieľať sa na zabezpečovaní regionálneho rozvoja. Možno reálne očakávať, že aj v tomto odvetví sa výraznejšie prejaví implementácia koncepcie inteligentného priemyslu pre Slovensko za účelom získania značnej konkurenčnej výhody pri uplatňovaní všeobecne známej zásady Inteligentný priemysel (Smart Industry) alebo Priemysel 4.0 (Industry 4.0).

I keď strojársky priemysel zaznamenal v minulosti v Slovenskej republike významné straty pracovných miest, udržiava si stále rastové tendencie svojho príspevku k tvorbe HDP a v poslednom období aj v oblasti produktivity. Naviac, rozvoj strojárstva prispieva i k rozvoju súvisiacich služieb. Dynamika ekonomického rozvoja Slovenskej republiky prirodzene úzko súvisí s dynamikou rozvoja priemyslu. Dynamika rozvoja slovenského priemyslu má pritom zásadný význam i pri napĺňaní širších sociálnych, environmentálnych a medzinárodných ambícií ekonomiky Slovenska.

Jedným zo zásadných problémov ďalšieho rozvoja strojárskeho priemyslu u nás je získavanie dostatočného počtu kvalifikovaných pracovníkov, tzv. „talentov budúcnosti“. Hnutie Republika si je vedomé akútneho nedostatku oveľa intenzívnejšej propagácie, ale predovšetkým  vzdelávania v oblasti strojárskych odborov na našich školách všetkých stupňov. Naša mládež netuší, čo sa deje vo výrobných závodoch strojárskeho priemyslu a teda si neuvedomuje, že dnešné strojárstvo je tzv. „high-tech“ odvetvie so zaujímavým kariérnym potenciálom.

Na Slovensku máme dnes prevahu humanitných odborov, ktorých absolventi po ukončení štúdia vykonávajú celkom iné činnosti, vôbec nesúvisiace s tým, čo vlastne vyštudovali (nedávne analýzy ukázali, že je to viac ako 50 % absolventov). Ak chceme tvoriť hodnoty, ktoré zvýšia naše HDP a našu životnú úroveň, musíme bezpodmienečne tento pomer zmeniť v prospech absolventov technických odborov, ktorých Slovensko ako priemyselná krajina nevyhnutne potrebuje. Podľa nás je tiež podstatné, aby naše školstvo bolo (oveľa viac, ako dnes) prepojené s podnikateľskými subjektami s cieľom získať prax a autentickú prípravu pre reálny trh práce.

Hnutie Republika sa aktívne hlási k podpore systému duálneho vzdelávania a tzv. profesijného bakalára na vysokých školách. Odborné vzdelávanie a adekvátna príprava musia mať v našom vzdelávacom systéme oveľa silnejšie postavenie.

Stavebníctvo

Hnutie Republika má pri budovaní Slovenska veľmi ambiciózne ciele – a to predovšetkým v oblasti výstavby diaľnic a výstavby bytov. Na ich realizáciu je však potrebné rozvinuté a moderné stavebníctvo, bez ktorého sa Slovensko vybudovať nedá.

Odvetvie Stavebníctva je dnes na Slovensku bohužiaľ veľmi málo výkonné, pričom v posledných rokoch tvorí len cca 6 % HDP. V stavebníctve je dnes zamestnaných pomerne veľa (cca 160-tisíc ľudí), z toho viac ako polovicu však tvoria živnostníci. Skutočne veľké stavebné spoločnosti, ktoré by mali predpoklady na dosahovanie vysokej miery produktivity práce na Slovensku prakticky nie sú a ťažisko stavebnej výroby preto tvoria malé podniky, stredné podniky a hlavne živnostníci.

Hlavným problémom, ktorému čelia slovenskí stavbári je chýbajúce strategické riadenie slovenskej ekonomiky. Celkový chaos v štáte sa premieta do hospodárskych vzťahov a slovenské firmy preto nevedia, v akom ekonomickom prostredí budú fungovať už o niekoľko mesiacov. Nepredvídateľnosť ekonomického prostredia najviac dopadá na odvetvia s dlhými, až niekoľkoročnými výrobnými cyklami – akým Stavebníctvo nesporne je.

Prioritou štátu nie je podnikať v stavebníctve, ale vytvoriť dlhodobý a predvídateľný dopyt po stavebných prácach. Stavebníctvo má jedny z najdlhších výrobných cyklov a stavebné firmy musia mať preto istotu toho, čo ich čaká o rok, o tri roky alebo o päť rokov. Ak takúto istotu stavbári dostanú, ich ochota investovať do strojného vybavenia bude výrazne vyššia. Moderné strojné vybavenie bude mať za následok zvyšovanie efektívnosti stavebnej výroby a jej približovanie sa k európskym štandardom. Na zvyšovanie dopytu po stavebných prácach využijeme všetky dostupné možnosti, ako sú zdroje štátneho rozpočtu, európske fondy, PPP projekty a ďalšie.

Naším základným dlhodobým cieľom v oblasti stavebnej výroby je znovu dostať podiel stavebníctva na HDP Slovenska nad 10 percent. Druhým cieľom je čo najviac pomôcť slovenským stavbárom. Pri výberových konaniach preto v maximálne možnej miere zvýhodníme slovenské firmy – predovšetkým tie, ktoré si dlhodobo plnia svoje záväzky tak voči štátu, ale aj voči svojim subdodávateľom. Využijeme pri tom (okrem iného) napríklad existujúci index daňovej spoľahlivosti slovenských podnikateľských subjektov.

Taktiež zabezpečíme, aby stavebníctvo malo príliv mladej a vzdelanej pracovnej sily. Zo stavebných škôl všetkých stupňov musia vychádzať absolventi pripravení bezprostredne a kompetentne sa zapojiť do stavebnej výroby, a to tak v oblasti manuálnych profesií, aj ako absolventi stavebných fakúlt – tie musia vychovávať novú generáciu absolventov  pripravených na zvládanie všetkých moderných procesov, ktoré so stavebnou výrobou súvisia.

Náš odborný program pre dopravu a výstavbu nájdete tu.

Obranný priemysel

Slovensko bolo predovšetkým v druhej polovici minulého storočia tradičným výrobcom ťažkých zbraní. V Martine, Detve a Dubnici sa vyrábali na svoju dobu veľmi moderné tanky, bojové vozidlá pechoty a ďalšia technika, ktorá v tom čase predstavovala hlavný vývozný artikel slovenského hospodárstva.

Bohužiaľ, krátko po nežnej revolúcii ideoví predchodcovia dnešných progresívcov a mimovládkarov direktívne a nezvratným spôsobom ukončili dovtedy úspešné zbrojárske programy. Naivné heslá o „Pravde a láske“,  ktoré hlásal napríklad posledný prezident Českej a Slovenskej federatívnej republiky Václav Havel, spôsobili kolaps bývalej špeciálnej výroby na Slovensku. Exportné trhy, predovšetkým v arabských krajinách, na ktorých dovtedy dominovali ťažké zbrane vyrobené na Slovensku, následne obratom prebrali iní výrobcovia zbraní, predovšetkým zo západnej Európy. Na Slovensku mal kolaps špeciálnej výroby zničujúci dopad na ekonomiku a obrovský nárast nezamestnanosti, kedy sa desiatky tisíc vysoko špecializovaných odborníkov ocitli z večera do rána na dlažbe.

Ekonomická nezmyselnosť ukončenia masívnej zbrojárskej výroby na Slovensku je dnes ešte omnoho zreteľnejšia ako kedykoľvek predtým. Vojenský konflikt na Ukrajine radikálne zvýšil dopyt po zbraniach. Pokiaľ by na Slovensku ostala zachovaná zbrojárska výroba, tak Slovensko mohlo z tejto situácie ekonomicky enormne profitovať. Bohužiaľ dnes je situácia úplne opačná a Slovensko musí za drahé peniaze dovážať tie isté zbrane, ktoré predtým desaťročia úspešne exportovalo.

Obnovenie zbrojárskej výroby na Slovensku je úloha štátu, ktorú postavíme na štyroch pilieroch:

1. Tradícia zbrojárskej výroby na Slovensku
   Nadviažeme na to, čo dokázali naši otcovia. Napriek časovému odstupu je na Slovensku ešte stále dosť ľudí schopných poskytnúť svoje odborné vedomosti a pomôcť s postupným návratom slovenského zbrojárskeho priemyslu na úroveň pred jeho sabotážou zo strany protislovenských politikov.
2. Výroba moderných a žiadaných zbraňových systémov
   Výrobu zameriame na tie zbraňové systémy, ktoré sa v súčasných vojenských konfliktoch ukázali z vojenskej efektívnosti ako najlepšie, a preto budú v ďalšom období na celom svete najžiadanejšie. Zaraďujú sa medzi ne napríklad drony a odmínovacie systémy – obidvoje  sa dnes na Slovensku už vyrábajú.
3. Efektívna vojensko-ekonomická diplomacia
   Medzinárodný obchod so zbraňami predstavuje veľmi komplikované prostredie, v ktorom sme sa kedysi veľmi dobre vyznali a z našich vedomostí a znalostí sme vedeli ekonomicky veľmi veľa vyťažiť. Využijeme doterajšie skúsenosti vojenskej a ekonomickej diplomacie.
4. Vytvorenie priaznivého ekonomického a legislatívneho prostredia
   Zbrojárska výroba je v mnohých ohľadoch špecifická. Aby mohla efektívne fungovať, vytvoríme pre jej rozvoj priaznivé ekonomické prostredie, predovšetkým legislatívne podmienky, ako aj nevyhnutne potrebnú, podpornú infraštruktúru.

Pre viac informácií čítajte aj náš Program pre obranu a armádu.

Poľnohospodárstvo

Hnutie Republika považuje hrozbu potravinovej krízy ako vysoko reálnu. Na začiatku vládnutia poslednej slovenskej vlády sme na územie Slovenska dovážali cca 700-800 kamiónov potravín denne, dnes je to 1100-1200 kamiónov potravín denne. Preto je naším cieľom okamžite prijať všetky potrebné opatrenia na zvrátenie tohto stavu, predovšetkým:

• Zamedzíme nekalým obchodným praktikám, aby slovenskí potravinári a poľnohospodári neboli zneužívaní nadnárodnými obchodnými reťazcami.
• Zastropujeme obchodné prirážky reťazcov na základné druhy potravín.
• Rozšírime zoznam potravín, na ktoré platí znížená DPH.
• Podporíme propagáciu domácich potravín a vytvorenie tzv. marketingového fondu.
• Zvýšime frekvenciu kontrol potravín dovážaných z iných štátov. 
• Odmietame pestovanie GMO na území SR.
• Dopracujeme inštitút sezónneho zamestnávania tak, aby sme zjednodušili zamestnávanie sezónnych zamestnancov a dlhodobo nezamestnaných.
• Budeme motivovať mladých začínajúcich farmárov prostredníctvom bezúročných pôžičiek s možnosťou odpustenia časti istiny
• Cielene a systematicky podporíme rodinné farmy, ktoré dokážu výrazným spôsobom pomôcť pri zamestnanosti na vidieku, rozvoji vidieka, ako aj potravinovej sebestačnosti.
• Zlegalizujeme domáci chov hospodárskych zvierat tak, aby si každý kto bude mať záujem mohol doma pre vlastnú spotrebu  legálne dochovať ošípané, hovädzí dobytok,  zajace a iné hospodárske zvieratá a vyprodukovať kvalitné domáce vajcia a mlieko.
• Podporíme priamy predaj farmárskych výrobkov (predaj z dvora) konečnému domácemu spotrebiteľovi,
• Sprísnime legislatívu v oblasti ochrany poľnohospodárskej pôdy. Podnikneme kroky na prehodnotenie zaradenia pôdy medzi tovar v prístupovej zmluve EÚ.
• Znovu naštartujeme pozemkové úpravy. Veľkým problémom je aj rozdrobenosť pôdy, čo výrazne obmedzuje hospodáriace subjekty.

Detailný program hnutia REPUBLIKA pre pôdohospodárstvo a životné prostredie nájdete tu.

Doprava

Kvalita dopravných spojení podstatným spôsobom determinuje kvalitu života ľudí a rozvoj ekonomiky krajiny. V oblasti Dopravy na Slovensku sa postupne naakumulovali obrovské problémy, ktoré sa v minulosti systémovo neriešili, ale stále viac sa prehlbovali. Tieto problémy sa dajú riešiť iba z úrovne štátu, ktorý ale musí v oblasti dopravy zohrať proaktívnu riadiacu a koordinačnú úlohu.

Riadenie dopravy predovšetkým zjednodušíme a organizačne skonsolidujeme. Železničnú dopravu, tohto času rozdrobenú na osobnú dopravu, nákladnú dopravu a železničnú infraštruktúru zintegrujeme do jedného štátneho holdingu. Správu ciest, ktorú dnes vykonávajú Národná diaľničná spoločnosť pre diaľnice, Slovenská správa ciest pre cesty 1. triedy a správy ciest ôsmych samosprávnych krajov pre cesty 2. a 3. triedy scentralizujeme do jednej štátnej spoločnosti.

Výstavbu diaľnic ktorá sa prakticky zastavila znovu rozhýbeme. Extrémne komplikované procesy pri ich výstavbe zjednodušíme. Prácu na výstavbe diaľnic dáme predovšetkým domácim, slovenským dodávateľom.

Elektromobilitu budeme v rozumnej miere podporovať naďalej, ale nie je to pre nás modla. Budeme podporovať možnosť voľby a prirodzenú súťaž technológií. Zabezpečíme, že aj po roku 2035 si budú môcť občania na Slovensku kúpiť automobil s takým druhom pohonu, aký oni uznajú za vhodný. Teda napríklad aj s benzínovým pohonom.

Náš podrobný program pre rozvoj dopravy na Slovensku nájdete tu.

Malé a stredné podnikanie

Malé a stredné podniky (MSP) patria medzi najrozšírenejšie formy podnikania v priestore Európskej únie a prirodzene, aj v našej ekonomike majú nezastupiteľnú úlohu: sú jedným z hlavných zdrojov podnikateľských schopností, inovácie a zamestnanosti. Nemalou mierou prispievajú k ekonomickému rastu, sú určitou bariérou ekonomickej nestability (volatility) v prípadoch globálnych kríz.

Najväčší význam MSP spočíva vo funkcii nosného piliera nášho hospodárstva; podiel malých a stredných podnikov na slovenskej ekonomike je porovnateľný s vyspelými krajinami. MSP zastávajú významnú úlohu pri zásobovaní obyvateľstva spotrebným tovarom, ako i poskytovaním rôznych služieb, dokážu sa pružne sa prispôsobiť zmenám na trhu, dokážu lepšie uspokojovať potreby zákazníkov, predovšetkým vďaka ich bezprostredného kontaktu. Prostredníctvom veľkého počtu podnikateľov je vytvorené prostredie pre decentralizáciu rozhodovania, ktorá ma za dôsledok rôznorodosť, diferencovanosť tovaru a služieb, voľných pracovných miest ako i investovania kapitálu. Vďaka schopnosti vyhľadávať trhové medzery dokážu pomerne rýchlo zaujať v určitom trhovom segmente silnú pozíciu.

MSP sú tiež subdodávateľom veľkých podnikov, predovšetkým v odvetviach, ako je strojárenský, elektrotechnický a automobilový priemysel. Zásobujú menej osídlené regióny, v menších obciach a mestách zabezpečujú zásobovanie, pomáhajú pri uspokojovaní potrieb tých vrstiev obyvateľstva, ktoré sú menej mobilné, znižujú regionálne rozdiely v pracovných príležitostiach, dôchodkoch, ako i v ponuke služieb a dopravy. Vďaka MSP sa znižuje riziko kombinácie jedného alebo viacerých veľkých podnikov v regióne (diverzifikácia). Tieto faktory majú nezastupiteľnú úlohu v hospodárskom raste našej ekonomiky. V neposlednom rade MSP zvyšujú možnosť profesijnej sebarealizácie; samotná práca pre MSP je pre veľa mladých ľudí pútavejšia, rôznorodejšia a je dobrým štartom ich ďalšej pracovnej kariéry.

Význam MSP u nás akcentuje skutočnosť, že touto formou podnikania sa na Slovensku zaoberá viac ako 500 000 subjektov (najmä v oblasti veľkoobchodu a maloobchodu, v odborných a vedeckých činnostiach, v oblasti stavebníctva), v ktorých pracuje takmer 1,2 milióna zamestnancov, vytvárajú takmer 50 % pridanej hodnoty a na MSP pripadá približne 70 % všetkých pracovných miest. Avšak prevažná väčšina z nich, najmä začínajúce MSP (tzv. start-upy“), má vážne problémy s financovaním svojho ďalšieho rastu, ako dôsledok nedostatočnej úverovej histórie a obmedzenou schopnosťou ručenia.

Vznik a rast MSP nedeterminujú len interné vplyvy, ako je napríklad ich vlastná výkonnosť a rentabilita, ale aj externé vplyvy, ku ktorým patrí celkový stav spoločnosti a jej podnikateľské prostredie. Toto prostredie je vytvorené najmä zákazníkmi, kooperujúcimi podnikmi, poskytovateľmi rizikového kapitálu, konkurenciou, regionálnymi sociálnymi, ekonomickými a kultúrnymi špecifikami, a v neposlednej miere najmä politickými podmienkami a právnym prostredím.

Aby mohli naše MSP naďalej úspešne podnikať, aby mohli rozumne expandovať, zamestnávať nových ľudí a prispievať tak do slovenskej ekonomiky a do spoločnosti ako celku, je nevyhnutné, aby na to mali všetky vhodné rámcové podmienky. Spoločnosť musí nastaviť správne pravidlá, štátne orgány, trh a obyvateľstvo musia byť na MSP pripravení a neobmedzovať ich rozvoj a rast.

Je viacero determinantov, ktoré majú zásadný vplyv na podnikanie vo všeobecnosti a špeciálne na podnikanie MSP: inštitucionálne prostredie (byrokracia, korupcia), miera vzdelanosti, daňové prostredie. Avšak najzávažnejším problémom, ktorému musí segment MSP čeliť, je nízka dostupnosť finančných zdrojov, ako aj ich nedostatok.

Hnutie Republika zastáva názor, že pomoc malým a stredným podnikom musí v oveľa väčšej miere poskytnúť aj štát prostredníctvom svojich garantovaných programov, formou záruk a inštitúcií, ktoré sú v gescii štátu (napríklad EXIMBANKA SR).

K ďalším problémom špecifickým pre tento druh podnikania v podmienkach SR patrí aj vysoké odvodové zaťaženie – je to vyvolané najmä skutočnosťou, že nákladovú štruktúru malých a stredných podnikov tvorí vyšší podiel mzdových nákladov v porovnaní s podnikmi mimo segment MSP. Vzhľadom k vyššie uvedenej skutočnosti sa negatívne prejavuje tzv. vysoký daňový klin (t. j. rozdiel medzi celkovými nákladmi práce, ktoré vynakladá zamestnávateľ na jedného zamestnanca a čistým príjmom zamestnanca, v mesačnom meradle), tento na Slovensku predstavuje niečo vyše 50 %.

Naša, v súčasnosti platná legislatíva, jej značná neprehľadnosť, zložitosť a najmä jej časté zmeny, prehlbuje administratívnu zaťaženosť, predovšetkým pre mikropodniky a živnostníkov. Je jednou z hlavných bariér na začatie podnikania u nás. K tomu možno zaradiť právnu neistotu a jej diskriminačný vplyv na malé a stredné podniky, ako aj totálne nefunkčný kapitálový trh, ktorý v rozvinutých ekonomikách je považovaný za tradičný nástroj rozvoja podnikov celkovo a špecificky pre segment MSP.

Hnutie Republika si je vedomé skutočnosti, že tvorcovia politík vykonávajú dôležitú úlohu pri vytváraní čo najprospešnejšieho prostredia pre podnikanie, pre udržanie a zachovanie dynamického a zdravého podnikateľského prostredia, pre dosiahnutie úspešného rozvoja malých a stredných podnikov. Úlohou politikov je stanoviť a zaviesť dostatočne jasné pravidlá vlastníckych práv, znížiť náklady na riadenie sporov a zvýšiť predvídateľnosť obchodných operácii. V prípade nedostatočne stanovených politík je pre MSP ťažšie začínať a realizovať podnikanie. Zabezpečenie vhodného prostredia pre začatie podnikania považujeme za mimoriadne dôležité a naliehavé.