SAMOSPRÁVA A REGIONÁLNY ROZVOJ

Samospráva je jeden zo základných a neodmysliteľných článkov pri riadení a fungovaní štátu, kde vystupujú obce a mestá participatívne pri riadení štátu. Slovensko potrebuje prerozdeliť racionálne riadenie štátu medzi miestne samosprávy a štát. Je dôležité správne prerozdelenie kompetencií medzi tieto dve zložky riadenia. Miestna samospráva má pridelené veľké množstvo kompetencií prenesené zo štátu, na ktoré jej štát neprispieva adekvátnymi finančnými prostriedkami z rozpočtu štátu. Zabezpečíme systémové financovanie jednotlivých samospráv zo strany štátu na výkon a správu jednotlivých kompetencií.

Po vzore okolitých štátov, kde funguje viaczložkové a viaczdrojové financovanie príjmov do samosprávy, je potrebné prepracovať aj financovanie samospráv na Slovensku cez tzv. daňový mix.

V súčasnosti je financovanie originálnych kompetencií obcí a vyšších územných celkov (ďalej len „VÚC“) realizované vlastnými daňovými príjmami, najmä prostredníctvom podielu na výnose dane z príjmov fyzických osôb (ďalej len „DPFO) v súlade so zákonom č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a v súlade s nariadením vlády SR č. 668/2004 Z. z. o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve. V zmysle citovanej legislatívy predstavoval podiel na výnose DPFO v pomere u obcí 70 % a podiel u VÚC 30 %.

Na zníženie výdavkov verejnej správy a samosprávy je potrebné znížiť aktuálny počet vyšších samosprávnych krajov. Ideálnym modelom by bola kombinácia 3+1 (Západoslovenský, Stredoslovenský, Východoslovenský a Bratislavský vyšší územný celok). Touto reformou sa eliminujú finančné prostriedky na administratívny aparát verejnej správy a ušetrené zdroje budeme môcť využiť na skutočný regionálny rozvoj (oprava ciest, sanácie mostov, rekonštrukcie verejných budov, rekonštrukcie školských zariadení a pod).

Obsah

• Regionálny rozvoj a potreba zmeny stavebného zákona
• Rozvoj malých obcí
• Zjednodušenie a zrýchlenie procesu podávania žiadostí o čerpanie dotácií
• Sociálne podniky
• Životné prostredie – odpadové hospodárstvo
• Školstvo

Regionálny rozvoj a potreba zmeny stavebného zákona

Na Slovensku je 2927 obcí a miest, ktoré musia vykonávať prenesený výkon štátnej správy. V súčasnosti majú obce a mestá viac ako 4300 kompetencií. Prepracujeme systém participácie na prenesenom výkone štátnej moci a ponecháme najdôležitejšie prenesené kompetencie zo štátu na samosprávy, ako je napr. výkon stavebného úradu (obec a mesto musí mať dosah nad rozvojom a určením vízie obce a mesta).

Predstavitelia samospráv by mali byť hlavnými účastníkmi rozhodovacích procesov pri výstavbe vo svojich katastroch. Preto je potrebné prepracovať stavebný zákon, ktorý je v účinnosti od 1.4.2024. Starostovia a primátori miest a obcí musia prijať zásadné rozhodujúce stanovisko pri stavebných konaniach. O podobe architektúry v jednotlivých obciach a mestách majú rozhodovať predstavitelia obcí a miest, nie úradníci na ministerstve v Bratislave. Každé stavebné rozhodnutie na výstavbu potrebuje špecifický a individuálny prístup, znalosť pomerov obyvateľov v susedstve, aby povolenie o umiestnení stavby nenarušili medziľudské vzťahy a spolunažívanie v susedstve obyvateľov.

Pre rozvoj obcí a miest je potrebné mať vysporiadané pozemky. Spolupráca Slovenského pozemkového fondu ako správcu pozemkov po nezistených vlastníkov a neprededených spolupodielnikoch je nevyhnutná pri zjednodušení procesu vysporiadania majetku. Nevyhnutnosťou je urýchlenie procesu vysporiadania vlastníckych vzťahov. Preto ustanovíme 30 dňovú lehotu na bezodplatný prevod pozemkov pri pozemkoch vo vlastníctve SR, v správe SR pod budovami, komunikáciami verejnoprospešnými stavbami do vlastníctva príslušných obcí a VÚC.

Všetky pozemky neznámych vlastníkov alebo neprededených pozemkov v správe SPF je potrebné previesť delimitačným protokolom do vlastníctva obce, hlavne pod miestnymi komunikáciami, chodníkmi, verejnými priestranstvami, aby obce nemuseli vyplácať verejné finančné prostriedky do depozitu štátu za vyvlastnenie pozemkov. V prípade nájdenia vlastníka respektíve jeho dediča zaviazať obec vyplatiť cenu na základe znaleckého posudku.

V dnešnej ťažkej ekonomickej dobe pri nedostatku nových bytov sa stávajú obce hlavným realizátorom a tým pádom motorom výstavby bytov. Tým však treba na to vytvoriť priaznivé podmienky, predovšetkým vo forme osobitného zákona o výstavbe obecných bytov a správe obecných nájomných bytov. Štát by mal pripraviť štandardizované projektové dokumentácie k projektom výstavby nájomných bytov pre mladé rodiny, ktorými by bol nápomocný pri tvorbe projektov a odľahčil by obecné rozpočty. Samotné projektové dokumentácie sú finančne náročné a pre obce by to bola forma dotácie zo strany štátu a spolupodieľanie sa na bytovej výstavbe. Starostovia si v prípade projektovej dokumentácie obstaranej štátom môžu byť zároveň istí, že tieto projekty spĺňajú všetky technické, ekologické, právne a ďalšie požiadavky umožňujúce využitie všetkých zákonných schém výstavby bytových domov.

Obce spravidla vlastnia pozemky a keď k nim zadarmo dostanú projektovú dokumentáciu, tak si vedia vo vlastnej réžii schváliť stavebné povolenie – a vedia sa teda veľmi rýchlo a veľmi lacno dostať od holého pozemku k zmysluplnému realitnému projektu – t.j. pozemku s kompletnou projektovou dokumentáciou a s právoplatným stavebným povolením.

Zrealizujeme výstavbu nájomných bytov pre seniorov, ktorí sa o seba vedia čiastočne postarať, ale už potrebujú sociálnu starostlivosť. Týmto spôsobom zostanú vo svojom prostredí a samospráva môže jednoduchšie poskytnúť terénnu opatrovateľskú službu svojim občanom pod jednou strechou.

Prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania je potrebné vytvoriť jednoduchý manuál pre starostov ako stavať obecné byty – zameraný hlavne pre menšie obce, ktoré si nemôžu dovoliť udržiavať odborný aparát potrebný na výstavbu.

Pre individuálnu bytovú zástavbu v mestách a obciach je potrebná tak dlho požadovaná zmena zo strany starostov a primátorov, ktorou je rozšírenie intravilánov v katastroch miest a obcí. Túto zmenu si vyžaduje neustály dopyt mladých ľudí po pozemkoch.

Rozvoj malých obcí

Na Slovensku je veľmi veľa malých obcí, ktoré musíme zachovať. Každá jedna obec má svoju históriu a je jedinečná. Keď hovoríme o najmenších obciach na Slovensku do 200 obyvateľov, o tých ktoré potrebujú najväčšiu pozornosť a hlavne pomoc, hovoríme takmer o 400 obciach s celkovým počtom obyvateľov 50 000. Rozsahom teda jedného väčšieho mesta. Až toľko ľudí žije v najodľahlejších kútoch nášho prekrásneho Slovenska. Najviac ich je sústredených v horských oblastiach stredného Slovenska – Banskobystrického kraja a východného Slovenska – Prešovského a Košického kraja. Po celé desaťročia boli títo ľudia a samosprávy odsúvané na vedľajšiu koľaj. Nezaujímal sa nikto, ako sa im žije, aké majú podmienky na dôstojný život, aké majú problémy, čo by im pomohlo k tomu aby sa mali lepšie. Vždy boli uprednostňované len vyššie záujmy.

Štát musí nastaviť systém tak, aby mali najmenšie samosprávy a ľudia žijúci v nich dôstojne podmienky k životu a aby im boli zabezpečené dostupné služby ako vo väčších mestách. Poddimenzovaným financovaním malých obcí vznikli na Slovensku veľké regionálne rozdiely. Väčšie obce a mestá s vyšším počtom obyvateľov sa rozvíjajú a menšie naopak stagnujú a upadajú.

Ciele a vízie do blízkej budúcnosti:

Naším jednoznačným cieľom je v krátkom časovom horizonte upriamiť pozornosť na riadenie malých obcí, nakoľko kompetencie, ktoré im štát v podobe schválených zákonov nakladal ako ťažký náklad na chrbát, už nevládzu niesť. Mnohé malé obce sú zadlžené. Splácajú úvery a tlačia finančné bremeno pred sebou roky. Mnohé obce majú vyrovnané rozpočty, no miera zadlženia z predchádzajúcich rokov ich stále zaťažuje. Malé obce si na základe súčasného financovania nemôžu dovoliť podávať projekty zo štrukturálnych fondov, nakoľko vypracovanie projektových dokumentácií je ekonomicky nákladné a zo svojich rozpočtov majú len na najnutnejšie výdaje. Ak príde nepredvídaná situácia v podobe havarijných stavov (záplava, snehová kalamita a iné) sú v zložitom ekonomickom stave.

Malé podhorské obce musia byť bezpodmienečne zvýhodnené, pretože sa počas roka boria s nástrahami počasia, v zimnom období sneh, v lete kosenie priestranstiev a iné práce. Mnohé obce nemajú žiadne mechanizmy na údržbu ciest.

Bude potrebné obnoviť možnosť podania jednoduchej žiadosti na individuálne potreby obcí z ministerstva financií a garantovať pridelenie finančných prostriedkov pre najmenšie obce do 200 obyvateľov každoročne do výšky 20 000 eur.

Obce do 500 obyvateľov majú v porovnaní s najmenšími obcami (do 200 obyvateľov) síce vyššie príjmy, viac obyvateľov a väčšie možnosti rozvoja, ale majú aj vyššie výdavky. Aj tieto obce bojujú s mnohými prekážkami a investujú do projektov časť určenú na spoluúčasť zo svojich vlastných rezerv. Preto navrhujeme nulovú spoluúčasť pri projektoch zo strany týchto samospráv.

Byrokracia a prvotné výdavky na projekty a povolenia pri žiadostiach o čerpanie európskych financií sú veľmi veľké. Samotné verejné obstarávanie je komplikované, v mnohých prípadoch sa projekty nepodarilo zrealizovať kvôli časovému sklzu výberu dodávateľa. Ceny prác a dodávok materiálu sa výrazne zvyšujú, čo rovnako komplikuje celý proces realizácie projektov.

Malé obce potrebujú jednoduché výzvy na bežnú infraštruktúru, obnovu budov, podporu cestovného ruchu, rekonštrukciu kultúrnych pamiatok a budov bez náročnej byrokracie a s možnosťou financovania už v prípravnej fáze projektu, ako aj financovania zálohovými platbami pred realizáciu prác.

Zjednodušenie a zrýchlenie procesu podávania žiadostí o čerpanie dotácií zo zdrojov EÚ

Pre rozvoj regiónov na Slovenku je potrebné nastaviť kvalitne spracovanú analýzu potrieb jednotlivých miest a obcí na čerpanie dotácií z európskych zdrojov. Nie je rozumné celoplošne vyhlásiť výzvy, ktoré nie sú vhodné pre potreby všetkých obcí. Každý región má svoje špecifické potreby. Celý administratívny proces je spomalený a mal by byť flexibelnejší. Zavedieme zjednodušený proces podávania žiadosti, ktorý bude v prvej časti obsahovať opis potreby, hlavné ciele projektu a potreby projektu, predpokladanú hodnotu projektu. Po prehodnotení daných projektov budú podávané žiadosti spolu s finančne náročnými projektovými dokumentáciami. V mnohých prípadoch obce a mestá nemajú na vypracovanie potrebných dokumentácií, a žiaľ, ak sú neúspešné v procese hodnotenia prichádzajú o finančné prostriedky vynaložené na podanie žiadosti.

Zrýchlime proces kontroly podávania žiadostí, keďže urýchlenie kontroly je primárnym predpokladom úspešnosti čerpania zdrojov v EÚ. Pri zdĺhavých kontrolách verejného obstarávania dochádza často k navýšeniu vstupných nákladov a obce a mestá siahajú do svojich rezerv a projekty sa predražujú.

Životné prostredie a odpadového hospodárstvo

Legislatíva odpadového hospodárstva ukladá samosprávam viacero povinností a vyžaduje od nich dodržiavanie množstva pravidiel. Právne predpisy sa navyše neustále menia a udržiavať si v nich prehľad je pre každé mesto či obec výzvou. Je veľmi dôležité aby štát nekomplikoval samosprávam vykonávanie povinností a bol im nápomocný pri plnení týchto úloh.

Každá obec a mesto znáša vysoké náklady na zber a odvoz vyprodukovaného odpadu zo svojich katastrov. A preto je potrebné pri správnom nakladaní s odpadmi obmedzovať ich tvorbu používaním ekologických obalov, ktorými dochádza k znižovaniu množstva odpadu. Odpady treba znehodnocovať recykláciou, opätovným použitím alebo inými procesmi umožňujúcimi získavanie druhotných surovín, ak nie je možná alebo účelná prevencia vzniku odpadov. Odpady treba tiež využívať aj ako zdroj energie, ak nie je možná prevencia vzniku odpadov alebo ich materiálové zhodnotenie. Zneškodňovať odpady je nutné spôsobom neohrozujúcim zdravie ľudí a nepoškodzujúcim životné prostredie nad mieru ustanovenú osobitnými predpismi, ak nie je možná prevencia vzniku odpadov, ich materiálové alebo energetické zhodnotenie.

Navrhované riešenie na zníženie nákladov na odpady produkované v samosprávach:

• Finančná podpora zo stranu štátu pre každú obec na vybudovanie zberných dvorov v obciach a mestách.
• Vybudovanie kompostovísk na BIO odpad, veľmi vysoký podiel zeleného odpadu sa nachádza v komunálnom odpade.
• Podpora triedeného odpadu pre domácnosti a tým pádom zvýšenie motivácie separácie odpadu (pridelenie nádob na triedený zber pre každú domácnosť).
• Vybudovanie moderných ekologických spaľovní na území Slovenska prioritne pre potrebu Slovenska. V súčasnosti kapacita existujúcich spaľovní nepostačuje, nakoľko sa v nich prioritne spracováva odpad zo zahraničia.
• Zmeniť legislatívu, ktorou výrobcovia budú používať ekologické obaly a recyklovateľné obaly.

Okrem samotného zákona o odpadoch sa samosprávy trápia aj so súčasným zákonom o ochrane prírody a krajiny. V posledných rokoch sa po prívalových dažďoch objavujú zvýšené toky riek a potokov najmä v podhorských obciach, preto je nevyhnutné prijať opatrenie na reguláciu riek a potokov. Zároveň je potrebné prijať opatrenia, ktoré by eliminovali povodne.

Naopak v suchých obdobiach treba zabezpečiť vodozádržné opatrenia, napr. ktoré by slúžili na využitie dažďovej vody v období sucha. O zachytávaní vody sa veľa hovorí, omnoho menej sa však už realizujú opatrenia na uskutočnenie týchto zámerov. Stále je veľké percento vody, ktorá odtečie a tým pádom sa nedokáže následne využiť v období sucha.

Zabezpečíme redukciu asfaltových a tmavých plôch na námestiach, ktoré vytvárajú v letnom období tepelné ostrovy a podstatne zvyšujú teplotu ovzdušia. Pri nových povrchových úpravách sa budú preferovať materiály, ktoré sú svojím sfarbením a štruktúrou vhodnejšie vo vzťahu k povrchovému otepľovaniu a taktiež znižujú povrchový odtok vody.

V mnohých obciach Slovenska samosprávy bojujú s premnoženými nebezpečnými šelmami. Potrebujeme efektívne riešenia proti expanzii voľne žijúcej zveri a medveďov do obytných častí miest a obcí. Plašenie zveri, či ohradzovanie pozemkov nie je riešenie, je to len odsúvanie problému, ktorý sa následne vráti s ešte omnoho väčšou silou. Je potrebné zaviesť veľkoplošnú biologickú ochranu, a to je znižovanie stavov tejto zveri poľovnou reguláciou. Je to jediný spôsob, ako nepresúvať problém na iné územia, ale ho okamžite riešiť a následne udržiavať v únosnej miere.

Obce a mestá majú prenesené kompetencie zo štátu na úseku životného prostredia, a jedna z úloh je povoľovanie výrubu stromov a drevín v intravilánoch katastrov. Upravíme podmienky povoľovacích procesov, a znížime byrokraciu pri žiadostiach o realizácii odstraňovania nežiaducich drevín v intravilánoch miest a obcí. Obmedzíme vyjadrenia iných inštitúcií (okrem miest a obcí) k vypíleniu napr. vyschnutého stromu tak, ako je tomu v súčasnosti.

Sociálne podniky

V spoločnosti je veľa ekonomicky zraniteľných skupín, ktoré sa nedokážu resp. nevedia uplatniť na trhu práce. Dôležitým sprostredkovateľom na ich zamestnanie a zaradenie do pracovného procesu sú mestá a obce, ktoré na svojich územiach musia vykonávať veľa udržiavacích prác. Či ide o čistenie chodníkov, udržiavanie zelene, skrášľovanie prostredia atď.

Na základe implementácie zákona č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov do praxe od jeho vzniku začínajú v mestách a obciach vznikať rôzne formy sociálnych podnikov, kde zriaďovateľom a v mnohých prípadoch aj 100 % vlastníkom je obec. Môžeme konštatovať, že sa jedná o subjekty, ktoré sa svojou činnosťou v rámci verejnoprospešnej činnosti najviac podieľajú na plnení hlavných cieľov sociálnej ekonomiky.

Vzhľadom na množstvo problémov, ktoré vznikli a sústavne vznikajú pri implementácii a zmenách uvedeného zákona do praxe je potrebné zákon vo viacerých častiach upraviť, lebo na veľa otázok nám – proces prijatia do pracovného pomeru zdravotne a inak znevýhodnených sa skomplikoval a zhoršil.

Navrhované riešenia:

Je potrebné zabezpečiť koordináciu činnosti ústredia práce a ministerstva, vypracovať jednotnú metodiku a zabezpečiť riadnu implementáciu pre všetky orgány a na všetkých úrovniach, ktoré sa zaoberajú sociálnou ekonomikou.

Jednoznačne odťažiť a zjednodušiť administratívnu záťaž sociálnych podnikov.

Pri vyhlásených výzvach zjednodušiť a stanoviť jednoznačné pravidlá pre získanie príspevku tak, aby sa alokované peniaze dokázali vyčerpať.

Pri obecných a mestských sociálnych podnikoch vypracovať čím jednoduchšie usmernenia v rámci zadávania in house zákaziek (dokonalá metodika a jednotný výklad zákona bude základom pre riadne a bezproblémové fungovanie sociálnych podnikov, ktoré pri obciach a mestách vznikli).

Pre zachovanie sociálnych podnikov a napĺňanie aspektov sociálnej ekonomiky by bolo potrebné, aby sa zvýšila podpora od štátu v rámci vyrovnávacích príspevkov hlavne pre zdravotne znevýhodnených a aby sa príspevky znovu vrátili z terajších 60 % na 75 % opodstatnených nákladov tak, ako to bolo pri vzniku a implementácii tohto zákona.

Umožniť zjednodušený administratívny postup pre vznik sociálnych podnikov zriaďovaných pri mestách a obciach, kde zriaďovateľom a 100 % vlastníkom je obec.

Školstvo

Prenesený výkon štátnej správy (zákon č. 416/2001 o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a mestá) znamená, že obec alebo mesto bude zriaďovať alebo rušiť siete základných škôl a školských zariadení, vytvárať podmienky pre plnenie povinnej školskej dochádzky a bude vykonávať štátnu správu v prvom stupni. Ďalej bude vykonávať správu v druhom stupni vo veciach základných škôl, základných umeleckých škôl a školských zariadení, ktorých je zriaďovateľom.

Napriek viacerým legislatívnym úpravám štátna správa stále neposkytuje základným školským zariadeniam dostatočné podporné prostriedky na zlepšovanie kvality poskytovanej výchovy a vzdelávania.

Hlavným problém je finančná poddimenzovanosť školstva. Slovensko na školstvo vynakladá takmer najnižší podiel HDP z krajín EÚ. Preto je naším dlhodobým zámerom zvýšenie výdavkov na vzdelávanie, vedu a výskum aspoň na úroveň priemeru EÚ (napr. mzdy a normatívy).

Originálnym výkonom obce a mesta je vykonávať správu škôl a školských zariadení a zabezpečiť realizáciu výchovno-vzdelávacieho procesu. To znamená zabezpečiť priestory a materiálno-technické vybavenie, didaktickú techniku, zabezpečovať podmienky pre stravovanie detí a žiakov, finančné prostriedky na prevádzku a údržbu a investičné prostriedky, ktoré sú poskytované zo štátneho rozpočtu a vlastných zdrojov. V neposlednom rade prideľujú financie školským zariadeniam. Takisto schvaľujú zmluvy o nájme školských budov a miestností.

Konkrétne príčiny problémov sú najmä v nedostatočnej kapacite materských škôl. Problémy sú aj s umiestňovaním detí do materských škôl vo veku od 3 do 6 rokov, pretože v materských školách nie sú vybudované dostatočné kapacity.

Model financovania materských škôl, školských klubov, zariadení školského stravovania, športu, základných umeleckých škôl z rozpočtovej kapitoly Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR nastavíme tak, aby boli pokryté normatívom na všetky originálne kompetencie.

Je potrebné, aby sa štát zaoberal nielen výstavbou a rekonštrukciou škôl, ale aj pridružených budov a objektov, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou prevádzky škôl. Jedná sa hlavne o školské jedálne, telocvične a o priestory školských klubov detí.

Podpornými aktivitami popri bytovej výstavbe v regiónoch Slovenska je vybudovanie dostatočných kapacít školských zriadení, napr. pri povoľovaní výstavby rodinných domov a bytových jednotiek. Jednou z podmienok musí byť dobudovanie školských zariadení súčasne s novou bytovou výstavbou prepočítaných koeficientom 1- 2 miesta v predškolskom zariadení na jednu rodinu.

Havarijné stavy budov základných a materských škôl treba riešiť okamžite. Morálnym opotrebovaním budov sa stav zariadenia stále viac zhoršuje a tým sa navyšujú náklady na prevádzku škôl.

Preto bude školám a školským zariadeniam postaveným pred rokom 1965 poskytnutá v pravidelných intervaloch dotácia na rekonštrukciu napr. každých 20 – 25 rokov.

Školy a školské zariadenia postavené do roku 1985 budú podstupovať pravidelnú údržbu po 5 rokoch, ak si iné technologické zariadenie nevyžaduje dobu kratšiu.

Taktiež navrhujeme využitie potenciálu budov školských zariadení na dosiahnutie čiastočnej energetickej sebestačnosti, napríklad inštaláciou fotovoltických panelov. Na tento účel bude poskytovaná priama dotácia od štátu. Taktiež prehodnotíme rozšírenie využívania odpadového tepla z tepelných zdrojov ako sú napr. elektrárne alebo termálne zdroje.