DOSŤ BOLO CHAOSU. DOPRAVU ZAČNE RIADIŤ ŠTÁT

V žiadnej krajine nie je život bez Dopravy ľudí a tovarov možný. Kvalita dopravných spojení podstatným spôsobom determinuje kvalitu života ľudí a rozvoj ekonomiky krajiny. V oblasti Dopravy na Slovensku sa postupne naakumulovali obrovské problémy, ktoré sa v minulosti systémovo neriešili ale stále viac sa prehlbovali.   

Riadenie dopravy je potrebné predovšetkým organizačne skonsolidovať. Pri tom má nezastupiteľnú úlohu štát. Preto I. kapitolu programu venujeme integrácii železničnej dopravy do štátneho holdingu a integráciu správy cestnej siete do jednej štátnej spoločnosti.

Výstavba diaľnic sa prakticky zastavila. Hlavným dôvodom nie je nedostatok financií ale extrémne komplikované procesy pri ich výstavbe. Zjednodušenie procesov a ďalšie opatrenia na výrazné zrýchlenie tempa výstavby diaľnic popisujeme v II. kapitole programu.

Európska únia vytvorila z obyčajnej technológie modlu. Elektromobilita má svoje výhody a má svoje nevýhody. Nie sme apriori proti elektromobilite. Realisticky vidíme jej kladné stránky, ale aj jej negatívne stránky. Sme za rozumné využívanie elektromobility, ale sme proti jej násilnému pretláčaniu na úkor iných technológií. Naše prístupy predstavujeme v III. kapitole.

Obsah

• Doprava
• Diaľnice a cestná sieť
• Elektromobilita

I. DOPRAVA

V oblasti Dopravy sa v posledných desaťročiach naakumulovali obrovské problémy z ktorých je zatiaľ viditeľná len časť a mnohé problémy predstavujú skryté riziká.

Hlavné trendy v Doprave na Slovensku v poslednom období sú:

1. Výstavba diaľnic sa v poslednom období takmer zastavila – tempo budovania novej diaľničnej siete je cca 10 km diaľnic a 10 km rýchlostných ciest ročne.
2. Kolabujúce mosty na cestách I. triedy ohrozujú existujúcu cestnú sieť – až 600 mostov postavených spravidla ešte za socializmu je dnes už v nevyhovujúcom až havarijnom stave.
3. Rozdrobená správa cestnej siete. Diaľnice spravuje NDS, cesty 1. triedy spravuje Slovenská správa ciest, cesty 2. triedy a 3. triedy samosprávne kraje.
4. Zanedbaná pravidelná údržba železničnej a cestnej infraštruktúry – chýbajúca prevencia, opravuje sa len to čo „horí“.
5. Neefektívna organizácia železničnej dopravy – ktorá bola v minulosti rozdelená na osobnú dopravu, nákladnú dopravu a infraštruktúru – čo vyhovuje iba rôznym dodávateľom „služieb“ pre jednotlivé parciálne útvary.
6. Integrácia a centrálne riadenie dopravy ostáva na papieri – vysoký podiel cestnej dopravy, najmä automobilovej, v neprospech verejnej hromadnej dopravy, ktorá ponúka efektívnejšie riešenia po stránke kapacity, ako aj ekológie. Integrované riadenie dopravy je limitované rozdrobenosťou jej riadenia, prenesene „je veľa kohútov na malom smetisku“.
7. Neefektívne vynakladanie vzácnych zdrojov – napríklad na nekritické pretláčanie elektromobility.

Rozhýbeme Slovensko:

1. Budovanie diaľničnej siete je našou prioritou a venujeme mu osobitnú časť nášho volebného programu
2. Okamžite začneme riešiť havarijný stav mostov
   Pripravíme podrobné plány, ktoré budeme priebežne aktualizovať a v ktorých bude zahrnutý každý z cca 1 900 mostov na cestách I. triedy v členení:
   • všetky mosty v havarijnom stave opraviť do 1 roka,
   • všetky mosty v nevyhovujúcom technickom stave opraviť do 4 rokov,
   • systém priebežnej preventívnej údržby na všetky mosty.
3. Skonsolidujeme správu ciest
   Scentralizujeme a zefektívnime správu diaľničnej siete, ciest 1, 2 a 3 triedy spojením NDS, SSC a vrátením kompetencií správy ciest zo samosprávnych krajov naspäť na úroveň štátu.
4. Skonsolidujeme železničnú dopravu do jedného štátneho holdingu
   Zreorganizujeme železničnú dopravu do jedného štátom vlastneného holdingu, v ktorom budú skonsolidované osobná doprava (Železničná spoločnosť Slovensko, a.s.), nákladná doprava (Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s.) a infraštruktúra (Železnice Slovenskej republiky) – namiesto troch bude jedno riadiace centrum.
5. Zabezpečíme spätný insourcing core-biznisu v železničnej doprave
   Najdôležitejšie, tzv. jadrové výkony v železničnej doprave musí vykonávať štát vlastnými prostriedkami a vlastnými zamestnancami – zabránime priživovaniu sa na železničnej doprave rôznymi dodávateľskými subjektami.Po etape spätného insourcovania core-biznisových činností budeme pokračovať v zlepšovaní služieb slovenských železníc. V ďalšom období poskytneme službu „point-to-point“ – t.j. ako doplnkovú službu svojim klientom železnice zabezpečia dopravu tovaru z konkrétneho bodu nakládky do konkrétneho bodu doručenia.Unifikujeme rozdrobené strojné aktíva železníc za účelom ich efektívneho centrálneho nákupu a správy.
6. Posilníme priepustnosť železničnej infraštruktúry
   Výrazne posilníme prepravnú kapacitu železničnej infraštruktúry. Problematické jednokoľajné úseky zdvojkoľajníme. Zavedieme diaľkové dispečerské riadenie dopravy na dlhších úsekoch, spravidla aspoň 50 až 60 km. Skrátením jazdnej doby výrazne zvýšime atraktivitu železničnej dopravy pre cestujúcich.
7. Zlepšíme stav železničných staníc, čakární a prístupových ciest k nim
   V spolupráci s mestami a obcami skultúrnime železničné stanice a čakárne. Takisto zlepšíme stav prístupových komunikácií k nim, aby cestujúci mali k využívaniu železničnej dopravy bezpečný a bezproblémový prístup.
8. Podporíme ekologickú hromadnú dopravu
   Hromadná doprava je na Slovensku chaotická, neefektívna a nespoľahlivá. Výrazným skvalitnením hromadnej dopravy vytvoríme podmienky na jej väčšie využívanie na úkor individuálnej, t.j. podstatne menej ekologickej dopravy. Budeme pokračovať v čo najrýchlejšej elektrifikácii železničných tratí.
9. Podporíme centrálne riadené integrované dopravné systémy
   Zabezpečíme, aby štát na seba prevzal centrálnu riadiacu úlohu pri integrácii všetkých existujúcich dopravných systémov. Zabezpečíme jednotný štandard dopravnej obslužnosti naprieč celým Slovenskom.Pri prideľovaní liniek súkromným prepravcom presadíme tzv. „balíkové“ riešenie – súkromní prepravcovia budú musieť okrem ekonomicky lukratívnych spojení zabezpečovať aj menej lukratívne regionálne spoje.

II. DIAĽNICE A CESTNÁ SIEŤ

Tempo výstavby diaľnic od roku 2010 je cca 10 km nových diaľnic ročne plus 10 km rýchlostných ciest ročne. Výhľad je ešte horší – t.j. že sa v najbližších rokoch aj toto slimačie tempo ešte spomalí, predovšetkým vzhľadom na stav prípravy ďalších úsekov.

Úseky diaľnic, ktoré sa stavali v posledných dvoch desaťročiach, trvali cca 12 až 15 rokov od počiatočného zámeru po ich kolaudáciu. Procesy sa pri tom stále viac komplikujú a pokiaľ sa nič nezmení, je vysoko pravdepodobné, že výstavba ďalších úsekov diaľnic potrvá aj 20 a viac rokov.

Problémy – prečo sa diaľnice stavajú pomaly:

1. Hlavným problémom pri výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest pritom nie sú peniaze (ktoré by aj boli) ale komplikované procesy, hlavne v procese prípravy a výberu dodávateľov a tiež nedostatok odvahy a rozhodnosti (často aj elementárnej kompetentnosti) predstaviteľov štátu pri schvaľovacích procesoch.
2. Do procesu prípravy je zapojených zbytočne veľké množstvo subjektov, ktoré sa vyjadrujú k rôznym, často s diaľnicami len okrajovo súvisiacim témam. Následkom množstva vyjadrení vzniká informačný chaos, v ktorom sa riešia menej podstatné záležitosti na úkor významných problémov ležiacich na kritickej ceste daného projektu.
3. Množstvo subjektov, ktoré sa vyjadrujú v procese prípravy diaľnic, neobhajujú strategický národno-štátny záujem budovať diaľnice, ale svoje parciálne záujmy.
4. Takmer žiadny zo subjektov zapojených do procesu prípravy diaľnic nemá zodpovednosť za výsledky svojej činnosti, nijako sa ich teda nedotkne, či a kedy sa diaľnica vôbec postaví – a takým spôsobom aj pristupujú k svojej účasti na procese prípravy diaľnic.
5. Subjekty zúčastňujúce sa na procese prípravy diaľnic pomerne často vyvíjajú kontraproduktívny mediálny tlak na uprednostnenie svojich parciálnych záujmov pred národohospodárskymi záujmami štátu.
6. Majetkovo-právne vysporiadanie pozemkov nevyhnutných pre výstavbu diaľnic je zdĺhavé a musí byť dokončené ešte pred povoľovacími konaniami – v iných krajinách to stačí ku kolaudácii – čím sa strácajú roky.
7. Politici nemajú dosť odvahy presadiť záujem štátu a pod mediálnym tlakom ustupujú parciálnym záujmom.
8. Zásadným problémom je komplikovaný a zle nastavený proces výberu dodávateľov:
   • výberové kritériá nezohľadňujú reálnu schopnosť postaviť predmetný úsek diaľnice v dohodnutom čase a za dohodnutú cenu,
   • neúspešní kandidáti majú možnosť donekonečna svojimi odvolaniami napádať proces výberu a tak výstavbu odďaľovať,
   • tendre vzhľadom na ich komplikovanosť dnes vyhrávajú „dodávatelia“ ktorí majú lepších právnikov a nie lepšiu stavebno-technickú spôsobilosť a ceny.

Výsledkom vyššie uvedených problémov je stav, kedy sa príprava diaľnic „zacykluje“, vzniká jav známy ako „paralysis by analysis“. Projekt sa neposúva dopredu, ale riešia sa dokola stále tie isté problémy. Žiadne navrhované riešenie nie je dosť dobré a pri každej alternatíve vždy sa nájdu jej hlasní kritici. Tak sa z obavy pred kritikou (niekedy dokonca až kriminalizáciou) postup dopredu zastaví, znovu a znovu sa hľadajú ešte „lepšie a lacnejšie“ riešenia a celý proces sa donekonečna a bezvýsledne vracia na začiatok.

Keď sa už aj podarí (po oveľa dlhšom čase ako je to nutné) posunúť proces prípravy do výberového konania na dodávateľa, tak aj tento proces sa námietkami neúspešných uchádzačov takisto zacykluje. A ak sa nakoniec podarí vybrať dodávateľa, ten často síce ponúkne najnižšiu cenu, ale nie je nakoniec schopný dodržať ani cenu, ani termín, ani kvalitu stavebného diela a často ani nie je schopný dielo vôbec zrealizovať.

Hnutie Republika zásadne urýchli výstavbu diaľnic

1. Zabezpečíme nekompromisné zjednodušenie (streamlining) všetkých procesov
   Zásadne zjednodušíme všetky zákonné a pracovné procesy pri príprave a výstavbe diaľnic.
2. Z prípravy diaľnic vylúčime neužitočných mudrlantov
   Dramaticky znížime počet subjektov zainteresovaných na príprave diaľnic. V procese ponecháme iba systémovo nevyhnutné subjekty a naopak, z procesu vylúčime všetky subjekty, ktoré doteraz prípravu diaľnic nekonštruktívne blokovali – vrátane rôznych mimovládnych organizácií.
3. Prepojíme participáciu so zodpovednosťou – všetci budú musieť ťahať za jeden povraz
   Stanovíme zodpovednosť všetkých zúčastnených za výsledok. Prepojíme participáciu všetkých subjektov, ktoré sa zúčastňujú na procese prípravy diaľnic, s ich zodpovednosťou a zainteresovanosťou za jej skutočnú realizáciu – t.j. dokončenie do stavu reálne využívanej komunikácie. Kto chce kritizovať, musí súčasne navrhovať lepšie riešenie.
4. Nebudeme sa vracať nazad
   Pracovné procesy nastavíme tak, že nebudeme opakovať už raz absolvované etapy projektu. Všetci budú mať povinnosť posúvať projekt stále dopredu. Ak sa ukáže nevyhnutná potreba upraviť projekt (čo sa v praxi niekedy stane), bude sa to musieť  urobiť už ako súčasť ďalšej, nasledujúcej etapy projektu.
5. Výkupy pozemkov bude stačiť dokladovať až pri kolaudácii
   Aby sme proces výstavby diaľnic čo najviac urýchlili, zavedieme systém, ktorý funguje v Česku a v Poľsku. Majetkovoprávne vysporiadania nehnuteľností (ktoré boli potrebné pre výstavbu diaľnice) sa bude dokladovať až pri kolaudácii – nie už pri povoľovaní stavby.
6. Nepripustíme žiadne „lacné experimenty“ – diaľnice budú stavať len overení dodávatelia
   Podmienky v tendroch na výber dodávateľov nastavíme tak, že sa ich budú môcť zúčastňovať len dodávatelia, ktorí už preukázateľne obdobné diela úspešne realizovali – čo sa týka kvality, dodržania ceny a termínov.
7. V tendroch budú mať hlavné slovo technici a ekonómovia
   Procesy výberových konaní maximálne zjednodušíme, aby neumožňovali dvojaké výklady a následné nekonečné právne manipulácie zo strany nepoctivých subjektov.
8. Zvýhodníme slovenských dodávateľov
   Pre slovenskú ekonomiku je lepšie, ak zisk vytvorený dodávateľom neodíde do zahraničia, ale ostane na Slovensku a umožní tak ďalší rozvoj domáceho podnikania. Vo výberových konaniach v maximálne možnej miere zvýhodníme domáce subjekty – napríklad tak, že ako jedno z hlavných kritérií zohľadníme index daňovej spoľahlivosti slovenských subjektov.
9. Kto urobil svoju prácu musí dostať zaplatené
   Nedopustíme aby tí, ktorí prácu skutočne vykonajú (v mnohých prípadoch drobní živnostníci), za ňu nedostali zaplatené. Zavedieme zmluvnú zodpovednosť generálneho dodávateľa za to, že pokiaľ on dostane zaplatené za zhotovené dielo alebo jeho časť, musí cez nastavenie svojich subdodávateľských vzťahov zabezpečiť a garantovať riadne úhrady v celom subdodávateľskom reťazci.
10. Na výstavbu diaľnic využijeme všetky dostupné možnosti
    Výstavbu diaľnic budeme realizovať všetkými dostupnými spôsobmi. Budeme na to využívať nielen priame zdroje štátneho rozpočtu, ale aj európske fondy a takisto aj PPP projekty.
11. Na záver to najdôležitejšie: Diaľnice nepostavíme, pokiaľ tu nebudú vládnuť odvážni politici, pre ktorých je najdôležitejšie Slovensko !!!
    Výstavba diaľnic musí byť v rukách politikov, ktorí majú dostatok odvahy vyhnať z výstavby diaľnic všetky nepotrebné subjekty, ktoré sa na nej doteraz priživovali. Výstavbu diaľnic musia riadiť politici, ktorí sa nebudú báť čeliť parciálnym záujmom oligarchicko-lobistických skupín a ktorí budú schopní odborne aj ľudsky ustáť očakávanú manipulatívnu mediálnu kritiku main-streamových médií a mimovládnych organizácií.

III. ELEKTROMOBILITA

Elektromobilita nie je modla ale len technológia. Elektromobilitu vnímame takú ako v skutočnosti je. Preto vidíme ako jej kladné, tak aj jej záporné stránky. Kladné stránky elektromobility plne akceptujeme, sú genericky známe a nejdeme ich znova opakovať. Tieto výhody sa budeme snažiť naplno využívať všade tam, kde to dáva technický, ekonomický a ekologický zmysel.

Negatívne stránky elektromobility si uvedomujeme tak isto, napríklad:

1. Elektromobily sú podstatne drahšie ako bežné automobily a mnohí obyvatelia Slovenska si ich nemôžu dovoliť.
2. Výroba elektromobilu zaťažuje životné prostredie emisiami CO2 viac ako výroba tradičného automobilu. K vyrovnaniu z hľadiska celkovej tvorby emisií (elektromobil v porovnaní so spaľovacím motorom) dochádza až po niekoľkých rokoch, pričom ale napríklad v prípade výroby elektrickej energie z hnedého uhlia k vyrovnaniu nepríde nikdy.
3. Samotná Európa nespasí svet. Európa sa na tvorbe emisií podieľa len 8 percentami. Zvyšok emisií sa produkuje na ostatných kontinentoch. Zákaz áut s benzínovým a dieselovým motorom v Európe by znížil globálne emisie o necelé 1 percento. Ak ich nahradia elektromobily, ktoré nie sú bez emisií (ak berieme do úvahy výrobu auta aj výrobu elektrickej energie na jeho pohon), výsledný efekt je zlomok percenta.
4. Životnosť batérie nie je nekonečná – je to približne osem rokov alebo 160 000 km. Časom je potrebné vymeniť starú batériu za novú, pričom cena novej batérie sa rovná cene staršieho auta.
5. Nedoriešené riziká požiaru elektromobilu. Jediný spoľahlivý spôsob ako uhasiť horiaci elektromobil je ponoriť ho celý do nádrže s vodou. A vo vode musí byť niekoľko dní. Aké budú celkové dopady v prípade požiaru elektromobilu napríklad v tuneli, alebo v podzemných garážach, nie je tohto času známe.
6. Deficit v sieti nabíjacích staníc. Teraz ich má Európa približne 150 000, v roku 2035 ich bude potrebovať milióny. Treba si uvedomiť, že namiesto jedného čerpacieho stojana na benzín alebo naftu bude potrebných 10 nabíjacích staníc pre elektromobily.
7. Zdroje drahých surovín sú obmedzené. Výroba automobilov na elektrinu potrebuje drahé suroviny (nikel, kobalt, meď, hliník, grafit). A zdroje sú obmedzené. Väčšina nálezísk je v Číne, ktorá má už dnes monopol na ich spracovanie. Lítium sa ťaží najmä v Južnej Amerike, resp. v Austrálii. Európa sa vo svojej snahe o maximálnu elektromobilitu vystavuje riziku závislosti na iných častiach sveta.
8. Lietadlá a lode, ktoré produkujú podstatne viac emisií ako autá, vôbec nikto kvôli ich neekologickosti nerieši.

Naše riešenia v oblasti elektromobility sú:

1. Z elektromobility prestaneme robiť modlu.
   V oblasti využívania technológií si zachováme zdravý rozum a nebudeme podliehať rôznym módnym ekoteroristickým šialenstvám. Elektromobilita nie je modla, je to len ďalšia technológia, ktorá má svoje výhody aj nevýhody. K elektromobilite budeme preto pristupovať ako ku každej inej technológii. Kde to bude výhodné, budeme rozvoj elektromobility podporovať, kde sú výhodnejšie iné technológie, budeme podporovať tie.
2. Presadíme, aby aj po roku 2035 zostala zachovaná možnosť kúpy auta s tradičným pohonom.
   Nevidíme rozumný dôvod na to, aby sme sa predčasne vzdávali spoľahlivo fungujúcich technológií. Takisto nevidíme dôvod na to, aby sme okrem elektromobility nepodporovali aj iné, možno ešte progresívnejšie technológie ako je napríklad vodíkový pohon automobilov.
3. Zavedieme pravidlá pre jazdu na elektrokolobežkách
   Elektrické kolobežky používané hlavne v mestách vzbudzujú pozornosť a vášne. Majú veľa priaznivcov, ako aj veľa zarytých odporcov. Nepôjdeme cestou absolútnych zákazov (ako to urobilo napríklad mesto Paríž), ale súčasnú chaotickú situáciu je potrebné riešiť.  Jedinou cestou ako sa s týmto novým fenoménom e-kolobežiek vyrovnať je stanovenie jasných pravidiel pri ich užívaní.

ZAČNEME S VÝSTAVBOU. POSTAVÍME SLOVENSKO Z KOLIEN NA NOHY

Bývanie je základná ľudská potreba. Na Slovensku je počet bytov voči počtu obyvateľov jeden z najmenších v Európe, oproti priemeru EÚ chýba na Slovensku cca pol milióna bytov, preto sú byty drahé a pre mnohých nedostupné.

Každý postavený byt je dobrý, lebo zmenšuje nedostatok bytov. Preto podporíme všetky spôsoby výstavby bytov, našou prioritou je ale podpora miest a obcí cez existujúci ŠFRB. Podpore bývania venujeme I. kapitolu nášho programu.

V krátkej budúcnosti budú státisíce obyvateľov Slovenska zasiahnuté skokovým nárastom úrokových sadzieb na hypotékach. Riešenie vidíme v adresnej pomoci ľuďom bez toho, aby zo štátnej pomoci profitovali banky,  pričom 4 konkrétne riešenia predkladáme v II. kapitole nášho programu.

Bez významného rozvoja stavebnej výroby nepostavíme nové byty, ani nové diaľnice. Preto konkrétnym opatreniam na podporu stavebníctva venujeme III. kapitolu nášho programu.

Obsah

• Bývanie
• Hypotéky
• Stavebníctvo

I. BÝVANIE

Na Slovensku dlhodobo chýbajú byty

Podľa údajov NBS je na Slovensku zhruba 360 bytov na 1 000 obyvateľov. Pre porovnanie v Maďarsku je to 442 bytov na 1 000 obyvateľov, v Českej republike 456, v Nemecku 509 a v Grécku 589.

Do priemeru Európskej únie v počte bytov na počet obyvateľov chýba na Slovensku cca 500 tis. bytov. Ročne sa pritom na Slovensku stavia okolo 20 000 bytov, z čoho zhruba 2/3 sú byty v rodinných domoch a bytov v bytových domoch pribúda ročne 6 až 7 tisíc.  Pre porovnanie, v časoch najväčšej bytovej výstavby v 70-tych a 80-tych rokoch sa na Slovensku stavalo zhruba 25 000 bytov ročne – spravidla v panelákových domoch na sídliskách.

Čoho je málo, to je drahé – bytov je málo, preto sú drahé.
Celkový nedostatok bytov, spolu s ďalšími skutočnosťami ako sú rast úrokových sadzieb na hypotékach, inflácia a súvisiaci prepad reálnych miezd spôsobuje nedostupnosť bývania pre čoraz väčšie skupiny obyvateľov.

Nedostatok Bývania negatívne vplýva na zakladanie rodín a budúcnosť celého Slovenska

Tradičná rodina je základ normálnej a zdravej spoločnosti.  Na Slovenskú sa rodí málo detí, čo je z veľkej časti spôsobené nedostupnosťou bývania pre mladé rodiny.

Nízka natalita má za následok zhoršovanie demografických ukazovateľov. Zvyšovanie priemerného veku a z neho vyplývajúce starnutie obyvateľstva je problém, ktorý sa v žiadnom prípade nemôže riešiť nanútenou imigráciou, ale musí sa riešiť vytváraním priaznivých podmienok pre zakladanie slovenských rodín.

Pre potvrdenie súvislosti medzi dostupným bývaním pre mladé rodiny a vysokou natalitou nemusíme chodiť ďaleko do histórie. Populačná explózia tzv. Husákových detí nebola náhodná – ale z veľkej časti bola výsledkom masívnej bytovej výstavby a ľahko dostupného bývania pre mladé rodiny, ktoré sa v 70-tych a 80-tych rokoch minulého storočia vedeli veľmi ľahko dostať k vlastnému bytu. Rodiny s deťmi mali pritom na pridelenie bytu prakticky nárok. Nárok na vlastný byt v dnešnej v dobe, kedy sa musia mladé rodiny kvôli vlastnému bývaniu na desaťročia zadlžiť, už znie skôr ako „science fiction“.

Bez toho, aby sme súčasný nelichotivý stav v oblasti bývania zmenili, sa s problémom starnutia obyvateľstva nevysporiadame. Mladé rodiny musia dostať šancu na dôstojné a dostupné bývanie – lebo bez neho tradičná rodina nemôže plniť jednu zo svojich základných funkcií, ktorou je reprodukcia celej spoločnosti. Preto prijmeme výraznejšie stimuly na podporu rodiny a podporu bývania.

Bývanie treba chrániť aj preto, že tvorí až 80 % majetku Slovákov
Nehnuteľnosti tvoria podľa údajov NBS až 80 % majetku obyvateľov Slovenska, pričom 70 % tvoria domy a byty v ktorých obyvatelia Slovenska sami bývajú. Zostávajúce aktíva slovenských domácností, ako sú napr. úspory, vklady na účtoch, hnuteľný majetok, iné finančné aktíva, atď., tvoria spolu len 20 % majetku obyvateľov Slovenska.

Nedostupnosť nájomného bývania
Osobitným problémom je nedostupnosť nájomného bývania. Štátom regulované nájomné byty sú okrajovou záležitosťou a nezodpovedne sľubovaná rozsiahla výstavba sa ani nezačala. Nedostatok cenovo dostupného nájomného bývania okrem iného výrazne zhoršuje mobilitu pracovnej sily – čo má následné negatívne dopady na celkovú výkonnosť slovenskej ekonomiky.

Nespravodlivosť vzťahu prenajímateľa a nájomcu v novom modeli nájomného bývania
Ďalším problémom, ktorý vznikol pri nájomnom modeli bývania schválenom počas posledného volebného obdobia je, že podľa aktuálneho znenia Zákona o podpore nájomného bývania stačí ak nájomca (spravidla to bude slovenský občan) nezaplatí jedno nájomné a prenajímateľ (väčšinou to bude zahraničný investor) ho môže okamžite vypovedať z bytu bez povinnosti poskytnutia bytovej náhrady – t.j. prakticky na ulicu.

Ak však svoj byt prenajíma slovenský občan, tak sú výpovedné lehoty niekoľkonásobne dlhšie a tiež sa na neho vzťahujú ustanovenia o bytových náhradách. Ak má slovenský občan byt, ktorý napríklad zdedil a rozhodol sa ho prenajímať a v byte má nájomcu-neplatiča, tak má veľký problém sa ho zbaviť, pričom takáto situácia často trvá roky.

Naštartujeme bytovú výstavbu:

Aby sa mohla životná úroveň obyvateľov Slovenska zvýšiť, hnutie Republika si stanovuje nasledovné ciele v oblasti bývania:

1. Do výstavby bytov výrazne zapojiť mestá a obce
2. Postaviť čo najviac bytov – všetkými dostupnými spôsobmi
3. Zabezpečiť dostupnosť bytov pre mladé rodiny
4. Vytvoriť jednoduché legislatívne prostredie
5. Reálne existujúce a dostupné nájomné byty

Splnenie vyššie uvedených cieľov dosiahneme realizáciou nasledovných opatrení:

1. Štát pri výstavbe bytov opakovane zlyháva – preto do výstavby zapojíme hlavne mestá a obce
   Vytvoríme legislatívne a finančné nástroje, aby sa hlavným realizátorom výstavby bytov stali mestá a obce, ktorým na to vytvoríme priaznivé podmienky. Predovšetkým:
   • ako prioritu našej politiky v oblasti bývania presadíme osobitný zákon o výstavbe obecných bytov a správe obecných nájomných bytov,
   • zjednodušíme byrokratický aparát. Nebudeme potrebovať žiadne nové agentúry a úrady. Podporu výstavby bytov organizačne a finančne zabezpečíme cez existujúci Štátny fond rozvoja bývania,
   • zariadime aby štát obstaral projekty štandardizovaných bytových domov (4, 6, 8, 12, 16, 24, 48 bytovky) s právami na ich bezodplatné opakované použitie samosprávami. Projektovú dokumentáciu štandardizovaných bytových domov obstaráme tak, že starostovia a primátori si budú môcť byť istí, že tieto projekty spĺňajú technické, ekologické, právne a ďalšie požiadavky umožňujúce využitie všetkých zákonných schém výstavby bytových domov. Mestá a obce spravidla vlastnia pozemky, na ktorých sa dajú stavať bytové domy a keď k nim zadarmo dostanú projektovú dokumentáciu vedia si vo vlastnej réžii schváliť stavebné povolenie. Mestá a obce sa takto vedia veľmi rýchlo, pritom prakticky bez nákladov, dostať od holého pozemku k zmysluplnému realitnému projektu – teda pozemku s kompletnou realizačnou projektovou dokumentáciou a právoplatným stavebným povolením.
   • Vytvoríme jednoduchý manuál pre starostov ako stavať obecné byty. Tento manuál bude zameraný hlavne na menšie obce, ktoré si nemôžu dovoliť udržiavať odborný aparát potrebný na výstavbu.
2. Podporíme mladé slovenské rodiny
   Našou najvyššou prioritou je podpora mladej rodiny a výchovy detí a to najmä rodín žijúcich a tvoriacich hodnoty na Slovensku. Prostredníctvom ŠFRB mladým rodinám sprístupníme štátom garantovaný úver na získanie primeraného bytu do výšky až 85 % pre manželov do 40 rokov. Pri narodení dieťaťa poskytneme možnosť zníženia istiny úveru o 5 000 EUR, pri narodení druhého, tretieho a štvrtého dieťaťa rovnako 5 000 EUR. Pri bývaní mladej rodiny s deťmi v byte do 40 m2 poskytneme rodine prednostné právo na pridelenie väčšieho nájomného bytu, pri podmienke doterajšieho plnenia si platobných povinností.Aby sme optimalizovali efektivitu a celkovú účinnosť štátnej bytovej politiky, tak prepojíme a vzájomne zladíme mechanizmy podpory výstavby obecných bytov, kde sú adresáti mestá a obce s finančnou podporou mladých rodín, kde sú adresáti fyzické osoby. Úvery zo ŠFRB pre mestá a obce na výstavbu bytov sa budú dať splácať úvermi poskytnutými mladým rodinám na podporu bývania.
3. S bývaním pomôžeme aj seniorom
   Podporíme vytváranie asistovaného bývania v mestách a obciach. Legislatívne uľahčíme a finančne podporíme riešenie bytovej situácie starnúcej populácie, ktorá sa ešte vie o seba postarať, ale už potrebuje čiastočnú pomoc. Úpravou legislatívy, ako aj priamou finančnou pomocou, umožníme mestám a obciam vytvárať asistované bývanie pre seniorov ako medzistupeň medzi vlastným bývaním a domovmi dôchodcov.
4. Bez rozvinutého stavebníctva byty nebudú
   Sme si vedomí toho, že bez rozvinutého stavebníctva sa krajina ako Slovensko budovať nedá. Byty musí niekto postaviť a preto je nevyhnutné výrazne zvýšiť výkonnosť slovenského stavebníctva. Toto dosiahneme predovšetkým rozsiahlym a stabilným zvýšením dopytu po stavebných prácach. Na zvýšenie výkonnosti slovenského stavebníctva využijeme všetky dostupné možností ako sú priame štátne investície, štátne záruky, PPP projekty, atď. Vytvoríme pracovné miesta aj pre menej kvalifikované skupiny osôb.
5. Každý nový byt je dobrý
   Uvedomujeme si, že každý byt, ktorý sa na Slovensku postaví, zlepšuje dostupnosť bývania. Súkromných developerov preto budeme takisto podporovať – ale nie priamymi či nepriamymi finančnými dotáciami, ale vytvorením priaznivého a stabilného ekonomického prostredia. Nové bytové projekty sa nedajú realizovať v krátkodobom horizonte. Výstavba bytových domov od investičného zámeru až po nasťahovanie obyvateľov do hotových bytov trvá v lepšom prípade 4 až 6 rokov, v mnohých prípadoch aj oveľa viac. Pre súkromných developerov je preto stabilita a predvídateľnosť ekonomického prostredia extrémne dôležitá pri ich rozhodovaní či stavať alebo nestavať ďalšie byty na Slovensku – a práve preto chceme súkromným developerom takéto stabilné a predvídateľné ekonomické prostredie (ako súčasť našej národohospodárskej politiky) poskytnúť.
6. Postavíme skutočne existujúce nájomné byty, v ktorých sa už bude reálne bývať – aby nájomné bývanie znovu neostalo len prázdnymi sľubmi politikov
   Investorský model nájomného bývania, ktorý pripravila predchádzajúca vláda, nezahodíme ale dotiahneme do podoby skutočne existujúcich a reálne obývaných bytov. Nikomu nebudeme brániť na Slovensku stavať byty, naopak každého, kto chce dobromyseľne priložiť ruku k dielu, budeme v jeho zámere podporovať.“
7. Zavedieme spravodlivosť a vymožiteľnosť práva do nájomných vzťahov
   Zrovnoprávnime a vyvážime vzťahy medzi prenajímateľmi a nájomníkmi. Slušní vlastníci bytov ako aj slušní nájomcovia musia mať istotu, že ich práva a oprávnené záujmy sú efektívne chránené a reálne vymožiteľné.Zjednotíme legislatívne pravidlá pre rôzne formy nájomných bytov. Zahraniční vlastníci bytových domov už nebudú mať právo vyhadzovať slovenských nájomcov na ulicu po jednom nezaplatenom nájomnom. Takisto slušní slovenskí vlastníci bytov budú mať možnosť zbaviť sa bez dlhých prieťahov chronických neplatičov, ktorí preukázateľne zneužívajú súčasný legislatívny stav.

II. HYPOTÉKY

Slovensko zakrátko bude čeliť problému, keď státisíce ľudí budú musieť každý mesiac platiť o stovky eur vyššie splátky hypoték – čo pre mnohých z nich môže byť likvidačné.

Politické strany tento problém väčšinou prehliadajú. Pokiaľ aj strany prichádzajú s nejakými riešeniami, sú to spravidla riešenia, ktoré na konci dňa viac pomáhajú bankám ako bežným ľuďom – alebo sa má podľa týchto populistických návrhov väčšina národa poskladať na splatenie dlhov klientov bánk, vylepšenie bankových portfólií a ich ziskov – ktoré následne so železnou pravidelnosťou odchádzajú do zahraničia..

Naše štyri riešenia pre hypotéky:

1. Flexibilná doba splatnosti, ktorú budú musieť banky akceptovať
   Legislatívne zabezpečíme, že v prípade refixácie (nárastu) úrokovej sadzby o viac ako 50 % bude banka povinná akceptovať žiadosť klienta ako o predĺženie doby splácania hypotéky, tak aj o skrátenie doby splácania hypotéky až o 20 %, v prípade starších klientov do doby dovŕšenia dôchodkového veku. Týmto opatrením sa prechodne zníži mesačná splátka hypotéky a zmenší akútny problém daného klienta, ktorý ale súčasne bude mať právo (napríklad v prípade zlepšenie svojej životnej situácie) sa vrátiť k pôvodnej dobe splácania. Zabezpečíme tiež, že takéto predĺženie doby splácania hypotéky nebude mať negatívny dopad na úverový rating klienta.
2. Viacgeneračný hypotekárny úver pre rodiny
   Po vzore iných krajín (napr. Austrálie) umožníme prorodinne zameraný viacgeneračný úver na bývanie. Aby sme to umožnili, tak zákony (hlavne v oblasti dedičského práva) upravíme tak, že umožníme zapojenie sa viacerých členov rodiny ako solidárnych ručiteľov a súčasne budúcich vlastníkov, ktorí úverovanú nehnuteľnosť v dedičskom konaní automaticky nadobudnú spolu s nesplatenou časťou hypotéky. Takýto úver umožní získať hypotéku aj starším ľuďom a takisto automatický prechod hypotéky bez nutnosti jej zosplatnenie a vybavovania nového úveru po nadobudnutí dedičstva.
3. Vyrovnanie síl medzi bankami a ľuďmi v núdzi
   Klienti bánk budú mať v prípade hroziaceho defaultu a s ním súvisiacej straty svojho domu alebo bytu nárok na bezplatnú pomoc od Centier právnej pomoci ako mediátorov medzi nimi a bankami podobne ako je to napr. pri tzv. osobných bankrotoch. Banky (ale aj tzv. nebankovky) budú musieť akceptovať zapojenie mediátorov do defaultnych konaní, čím dôjde k „vyrovnaniu síl“ medzi špecializovanými pracovníkmi bánk a nebankoviek a bežnými ľuďmi, ktorí s problematikou defaultu prídu do styku raz za život, a preto sa nevedia v zložitej právnej a pre nich psychicky náročnej problematike orientovať.
4. Zafixujeme bankám úrokovú maržu
   Banky fungujú tak, že na jednej strane si peniaze požičiavajú a na druhej strane peniaze ony požičiavajú ďalej. Rozdiel medzi úrokovou sadzbou, za ktorú si banky požičiavajú a úrokovou sadzbou za čo ony požičiavajú ďalej, sa volá marža.Napríklad mladí manželia si pred 2 rokmi zobrali hypotekárny úver. Banka si vtedy požičiavala za priemernú nákladovú úrokovú sadzbu 0,2 % manželom zase požičala za 0,7 %, takže banková marža bola 0,5 %. Po troch rokoch, keď manželom skončí fixácia úrokovej sadzby,  sa však stane to, že priemerná nákladová úroková sadzbu banky stúpne z 0,2 % na 1,3 %. Banka však manželom nestanoví novú úrokovú sadzbu na úrovni aktuálnej nákladovosti zdrojov (1,3 %) a pôvodnej marže (0,5 %) – t.j. 1,8 %, ale až na 5,0 % – čím svoju maržu niekoľkonásobne zvýši na 3,7 %.Aby sme bankám neumožnili svojvoľne zvyšovať úrokové sadzby a znásobovať svoje marže (v ktorých sú obsiahnuté ich zisky) na úkor ich klientov, zavedieme nasledovné riešenie:Na mesačnej báze bude NBS povinná vyhlasovať priemernú nákladovú úrokovú sadzbu bankového sektora. Banky budú mať právo upraviť úrokovú sadzbu pre klientov len tak, aby ich marža (rozdiel medzi nákladovou sadzbou vyhlásenou NBS a úrokovou sadzbou ktorú platí klient) bola taká istá ako v čase poskytnutia hypotekárneho úveru. To by vo vyššie uvedenom prípade znamenalo 1,3 % (súčasná priemerná nákladová úroková sadzba) plus 0,5 % (banková marža v čase poskytnutia úveru), teda úroková sadzba ktorú budú platiť klienti bude 1,8 %.V prípade značných pohybov úrokových sadzieb bude možné preceňovať úrokové sadzby pre klientov na ročnej báze. Pokiaľ by úrokové sadzby pre klientov prekonali 3 % začne v prospech klientov intervenovať štát.

III. STAVEBNÍCTVO

Odvetvie stavebníctva je na Slovensku všeobecne málo výkonné. V posledných rokoch tvorí len cca 6 % HDP vyprodukovaného na Slovensku. Pritom vo svojich najlepších časoch v 70-tych a 80-tych rokoch minulého storočia slovenské stavebníctvo tvorilo 10 až 11 % HDP Slovenska. Vtedy sa napríklad na Slovensku stavalo 25 tisíc bytov ročne, dnes je to zhruba tretina.

Závažným problémom je veľmi nízka produktivita stavebníctva na Slovensku, ktorá oproti najlepším štátom v Európskej únii dosahuje polovičnú, v niektorých prípadoch ešte nižšiu hodnotu.

V stavebníctve je dnes zamestnaných cca 160 tis. ľudí, z toho viac ako polovicu tvoria živnostníci. Skutočne veľké spoločnosti (z celoeurópskeho pohľadu) na Slovensku nie sú, ťažisko stavebnej výroby tvoria malé a stredné podniky a hlavne živnostníci.

Vážnym problémom, ktorému čelia slovenskí stavbári je absolútne chýbajúce strategické riadenie slovenskej ekonomiky. Celkový chaos v štáte sa premieta do hospodárskych vzťahov a slovenské firmy prakticky nevedia, v akom ekonomickom prostredí budú fungovať už o niekoľko mesiacov. Nepredvídateľnosť budúceho vývoja enormne dopadá predovšetkým na odvetvia s dlhými, niekoľkoročnými výrobnými cyklami – akým stavebníctvo nesporne je.

Na realizáciu ambicióznych projektov hnutia Republika v oblasti výstavby diaľnic a výstavby bytov je nevyhnutné výrazne zvýšiť, zmodernizovať a zefektívniť stavebnú výrobu, bez ktorej sa Slovensko vybudovať nedá.

Hnutie Republika znovu naštartuje stavebníctvo:

1. Pre slovenské stavebné firmy vytvoríme stabilné a predvídateľné ekonomické prostredie.
   Zastavíme chaos a do ekonomiky znovu zavedieme prvky strategického riadenia. Podnikatelia musia vedieť, aké sú štátne ekonomické priority na najbližšie roky, ako aj štátne priority v strednodobom a dlhodobom výhľade.
2. Zastabilizujeme legislatívu
   V oblasti legislatívy zavedieme pravidlá, ktoré zastabilizujú kľúčové ekonomické zákony aby boli vopred známe (a podnikateľské subjekty sa na mohli pripraviť) a aby vždy platili bez zmien po celý kalendárny rok. Takto zabezpečíme, aby sa neopakovali situácie, ako sú napríklad neustále novelizácie Zákona o dani z príjmov – ktorý sa mení v priemere 6-krát ročne.
3. Vytvoríme dlhodobý a predvídateľný dopyt po stavebnej výrobe
   Prioritou štátu nie je podnikať v stavebníctve, ale vytvoriť dlhodobý a predvídateľný dopyt po stavebných prácach. Stavebníctvo má jedny z najdlhších výrobných cyklov a stavebné firmy musia mať preto istotu toho, čo ich čaká o rok, o tri roky alebo o päť rokov. Ak takúto istotu stavbári dostanú, ich ochota investovať do strojného vybavenia bude výrazne vyššia. Moderné strojné vybavenie bude mať za následok zvyšovanie efektívnosti stavebnej výroby a jej približovanie sa k európskym štandardom.Na zvyšovanie dopytu po stavebných prácach využijeme všetky dostupné možnosti, ako sú zdroje štátneho rozpočtu, európske fondy, PPP projekty a ďalšie. Naším dlhodobým cieľom v oblasti stavebnej výroby je znovu dostať podiel stavebníctva na HDP Slovenska nad 10 percent.
4. Podmienky v tendroch nastavíme čo najvýhodnejšie pre slovenské firmy
   Pri výberových konaniach v maximálne možnej miere zvýhodníme slovenské firmy – predovšetkým tie, ktoré si dlhodobo plnia svoje záväzky tak voči štátu, ako aj voči svojim subdodávateľom. Využijeme pri tom (okrem iného) napríklad existujúci index daňovej spoľahlivosti slovenských podnikateľských subjektov.
5. Zlepšíme odborné školstvo
   Zo stavebných škôl všetkých stupňov musia vychádzať absolventi pripravení bezprostredne a kompetentne sa zapojiť do stavebnej výroby, a to tak v oblasti manuálnych profesií, aj ako absolventi stavebných fakúlt. Tie musia vychovávať novú generáciu absolventov  pripravených na zvládanie všetkých moderných procesov, ktoré so stavebnou výrobou súvisia.