ZA OBNOVU POĽNOHOSPODÁRSTVA A SKUTOČNÚ OCHRANU PRÍRODY

Obsah

• Potravinová sebestačnosť a produkcia potravín
• Lesné hospodárstvo a spracovanie dreva
• Ochrana prírody a krajiny
• Ochrana vody
• Ochrana pôdy
• Ochrana ovzdušia
• Environmentálne záťaže
• Včelárstvo
• Poľovníctvo
• Rybárstvo

Potravinová sebestačnosť a produkcia potravín

Na začiatku vládnutia poslednej slovenskej vlády sme na územie Slovenska dovážali cca 700-800 kamiónov potravín denne, dnes je to 1100-1200 kamiónov potravín denne. Obyvatelia Slovenska musia mať zabezpečený trvalý fyzický a ekonomický prístup k bezpečnej a výživnej potrave v množstve potrebnej pre aktívny a zdravý život. Nemôžeme sa spoliehať len na dovoz potravín zo zahraničia, ktoré sa vyznačujú často podradnou kvalitou. Počty hospodárskych zvierat chovaných na území Slovenska vplyvom nečinnosti alebo prijímaním zlých opatrení predchádzajúcimi vládami závratným tempom klesajú.

Počet hospodárskych zvierat chovaných na Slovensku

Hnutie Republika vníma hrozbu potravinovej krízy ako vysoko reálnu, a preto je naším cieľom okamžite prijať všetky potrebné opatrenia na zvrátenie tohto stavu. Problém so stále sa znižujúcim podielom slovenských potravín na pultoch obchodov navrhujeme riešiť posilneným kompletných vertikál od producentov, cez spracovateľov až po predajcov.

Keďže sú voči našim poľnohospodárom a potravinárom v súčasnosti vo vysokej miere uplatňované nekalé obchodné praktiky, budeme presadzovať výrazné obmedzenie nekalých obchodných praktík tak, aby neboli potravinári a poľnohospodári zneužívaní. Navrhneme, aby výstavbu každého obchodného reťazca s výmerou nad 500 metrov štvorcových musel schváliť štát. Obchodné reťazce v súčasnosti predávajú potraviny s vysokými maržami, zisk veľkých reťazcov dosiahol v roku 2022 takmer 304 miliónov eur (Lidl+Tesco+Kaufland), preto navrhneme jednoznačné zastropovanie obchodných prirážok reťazcov na základné druhy potravín. Taktiež rozšírime zoznam potravín, na ktoré platí znížená DPH, a podporíme propagáciu domácich potravín a vytvorenie tzv. marketingového fondu. Problémom dovozu potravín zo zahraničia nie je len dovážané množstvo, ale aj kvalita dovážaných potravín. Preto navrhneme zvýšiť frekvenciu úradných kontrol potravín dovážaných z iných štátov.

Väčšina krajín EÚ už zakázala pestovanie schválených GMO plodín. Urobili tak preventívne, aj keď sa u nich tieto potraviny nepestujú. Aj napriek všeobecnému odmietaniu na Slovensku doposiaľ takýto zákaz stále nemáme. Odmietame pestovanie GMO na území SR, a preto navrhneme jednoznačný zákaz pestovania aj už EÚ schválených GMO na území celej Slovenskej republiky.

V jednotlivých krajinách Európskej únie fungujú rôzne druhy podpôr a úľav, čo v súčasnosti na Slovensku absolútne nefunguje. O nezáujme riešenia problémov poľnohospodárov svedčí aj to, že predchádzajúca vláda vyčlenila z plánu obnovy pre poľnohospodárov a potravinárov 0 Eur, pričom ostatné krajiny EÚ využili zdroje z plánu obnovy  práve aj na podporu potravinárstva a poľnohospodárstva. V Dánsku plánujú na tieto účely použiť až 13 % z celkového objemu grantov z plánu obnovy. Základným problémom sú teda investície potrebné pre inovácie v oblasti pestovania a spracovania potravín tak, aby sa naši poľnohospodári a potravinári stali konkurencie schopnými. V tejto súvislosti navrhneme vytvoriť legislatívny rámec pre silný a stabilný systém štátnej pomoci, podporíme zjednodušenie  procesu povoľovania nových investícií a podporíme vytvorenie úverového programu nasmerovaného na pomoc v zavádzaní inovatívnych technológií v poľnohospodárstve a potravinárstve. Podporíme odborné nominácie vo vedení Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA). Zabezpečíme transparentnosť, pravidelnosť a predvídateľnosť projektových podpôr z PPA.

Problémom agropotravinárstva na Slovensku je aj výrazná absencia pracovnej sily. Pre rozvoj a zvýšenie potravinovej sebestačnosti a produkcie potravín je preto nevyhnutné väčšie množstvo mladých kvalifikovaných zamestnancov. To dosiahneme zatraktívnením a popularizáciou stredoškolského vzdelávania v oblasti poľnohospodárstva a potravinárstva, čím podporíme záujem mladých ľudí o štúdium v tejto oblasti. Keďže poľnohospodárstvo je špecifické zamestnávaním sezónnych zamestnancov (napríklad v čase zberu úrody a podobne), navrhneme preto dopracovať nastavenie inštitútu sezónneho zamestnávania tak, aby sme zjednodušili zamestnávanie sezónnych zamestnancov a dlhodobo nezamestnaných.

Okrem zastabilizovania veľkých a stredných poľnohospodárov a potravinárov je potrebné venovať pozornosť aj podpore malých farmárov, jednotlivcov alebo domácich chovateľov. Našim cieľom je motivovať mladých začínajúcich farmárov, napríklad aj prostredníctvom bezúročných pôžičiek s možnosťou odpustenia časti istiny. Taktiež sa zameriame aj na systematickú a cielenú podporu rodinných fariem, ktoré dokážu výrazným spôsobom pomôcť pri zamestnanosti na vidieku, rozvoji vidieka ako aj potravinovej sebestačnosti.

Znovu zlegalizujeme domáci chov hospodárskych zvierat tak, aby si každý kto bude mať záujem mohol doma pre vlastnú spotrebu  legálne dochovať ošípané, hovädzí dobytok,  zajace a iné hospodárske zvieratá a taktiež  vyprodukovať kvalitné domáce vajcia a mlieko. Podporíme priamy predaj farmárskych výrobkov (predaj z dvora) konečnému domácemu spotrebiteľovi, znížime byrokratickú záťaž pri predaji z dvora pri súčasnom zachovaní zdravotnej bezchybnosti.  V tejto súvislosti budeme presadzovať stanovenie jasných pravidiel pri schvaľovaní priestorov tak, aby aj Úrad verejného zdravotníctva mohol jednotne akceptovať malé prevádzky. Navrhneme vypracovanie jednoduchej a jasnej príručky pre spracovávanie produktov ako je mäso a mlieko tak, aby sa zamedzilo šikanovaniu zo strany úradov, čo v konečnom dôsledku odrádza našich producentov od toho, aby vyprodukované potraviny predávali priamo z farmy.

Keďže základným výrobným prostriedkom v poľnohospodárstve je pôda, musíme sa tejto problematike intenzívne venovať. Závažným problémom v súvislosti s pôdou je jej nedostatočná legislatívna ochrana. Preto je naším cieľom sprísniť legislatívu v oblasti ochrany poľnohospodárskej pôdy. Podnikneme kroky na prehodnotenie zaradenia pôdy medzi tovar v prístupovej zmluve EÚ. Veľkým problémom je aj rozdrobenosť pôdy, čo výrazne obmedzuje hospodáriace subjekty. Preto chceme znovu naštartovať pozemkové úpravy a zefektívniť procesy s nimi súvisiace. Problémom však nie je len rozdrobenosť pozemkov v tzv. poľnohospodárskych honoch ale aj v tzv. hospodárskych dvoroch, čo bráni poľnohospodárskym podnikom investovať. Našou prioritou je vysporiadanie pozemkov v hospodárskych dvoroch, kde chcú poľnohospodárske subjekty investovať.

Za dôležité považujeme aj zabezpečenie stability užívacích vzťahov k pôde. Keďže poľnohospodársku pôdu vo vlastníctve SR a nezistených vlastníkov spravuje Slovenský pozemkový fond (SPF), budeme presadzovať odborné nominácie, personálnu stabilitu a riadne stanovenie termínov pri vybavovaní agendy SPF. Taktiež budeme presadzovať dôslednú a transparentnú evidenciu pozemkov v správe SPF.

Lesné hospodárstvo a spracovanie dreva

Lesnatosť Slovenska v súčasnosti dosahuje 41,3 % z jeho celkovej výmery, čím sa radíme medzi najlesnatejšie krajiny Európy. Variabilné prírodné podmienky Slovenska predstavujú základ pre tvorbu štruktúrovaných, na biodiverzitu bohatých, celistvých lesov. Práve celistvosť lesov bola za posledné desaťročia výrazným spôsobom narušená a to hlavne z dôvodu nebývalej frekvencie a intenzity pôsobenia škodlivých činiteľov. Aj napriek tomuto faktu sa však v slovenských lesoch ťažilo menej ako je ročný prírastok (rok 2019 ťažba 9,218 mil. m³, prírastok 11,98 mil. m³). Veľkoplošné kalamitné plochy však narúšajú celkovú kompaktnosť lesov. Tomuto problému sa z dôvodu meniacich sa klimatických podmienok najbližšie desaťročie nevyhneme a porasty smrečín mimo areálu prirodzeného rozšírenia budú naďalej čeliť intenzívnemu náporu abiotických a biotických škodlivých činiteľov.

A) Objem dreva poškodených stromov abiotickými škodlivými činiteľmi B) Objem dreva poškodených stromov biotickými škodlivými činiteľmi

Preto podporíme spôsoby hospodárenia založené na princípe jednotlivého výberu zamerané na posilnenie druhovej ako aj statickej stability lesných ekosystémov, čím zvýšime celkovú odolnosť voči abiotickým a biotickým škodlivým činiteľom a zamedzíme narúšaniu kompaktnosti lesov. V tejto súvislosti podporíme, aby rozhodnutia o obmedzení alebo zákaze spracovania náhodnej ťažby v I. až III. stupni ochrany boli vydávané len po posúdení vplyvov tohto rozhodnutia na udržanie priaznivého stavu biotopov okolitých lesov, sociálnych a ekonomických dopadov. Vzhľadom na špecifickosť lesného hospodárstva dáme vypracovať stratégiu rozvoja slovenského lesníckeho sektora do roku 2050.

Na Slovensku sa desiatky rokov hovorí o oceňovaní funkcií lesov resp. ekosystémových službách lesov. Ani v súčasnosti, keď sa uvažuje o lesoch ako o tzv. uhlíkovej banke nemáme vypracované komplexné metodiky hodnotenia ekosystémových služieb lesov, ani vplyvu hospodárenia na plnenie jednotlivých funkcii lesa resp. služieb. Navrhneme vypracovanie komplexnej metodiky hodnotenia ekosystémových služieb lesov ako aj vplyvu hospodárenia na plnenie jednotlivých funkcií resp. služieb. Podporíme akceptáciu lesov ako prostredia, ktoré zabezpečuje fungovanie viacerých systémov krajiny, nevyhnutných pre život človeka.

Keďže až 59 % všetkých lesov na Slovensku je v súkromnom vlastníctve navrhneme, aby bola zadefinovaná jednoznačná garancia zachovania spravodlivej rovnováhy medzi záujmami vlastníkov lesov a verejnými záujmami.

V roku 2021 sa vyviezlo zo Slovenska viac ako dva milióny metrov kubických drevnej hmoty, pričom obhospodarovatelia lesa vyviezli len 17 % celkového objemu vyvezeného dreva a zvyšných 83 % vyviezli rôzne obchodné spoločnosti, pričom vývoz smeroval okolitých krajín EÚ a do Číny. Následne je toto drevo vo forme rôznych produktov s vysokou pridanou hodnotou dovážané naspäť na Slovensko. Nie je možné, aby sa na kvalitnom slovenskom dreve, ktoré u nás rástlo v priemere 120 rokov obohacovali iné krajiny. Je pre nás kľúčové, aby bolo drevo zaradené medzi strategické suroviny Slovenska. Našim cieľom je podporiť domácich spracovateľov dreva. Podporíme vznik podnikov, ktoré dokážu spracovávať aj najcennejšie sortimenty dreva a podniky, ktoré zabezpečia vyššie stupne spracovania, nie len prvotný porez tak, aby sa zvýšil podiel výrobkov na báze dreva finalizovaných v slovenských podnikoch. Pripravíme dlhodobú víziu podpory trvalo udržateľného ekonomického systému fungovania lesnícko-drevárskeho sektora.

Ako reakciu na výpadok drevnej suroviny, ktorý je spôsobený zvyšovaním výmery prísne chránených a bezzásahových lesov, v ktorých nie je možné vykonávať hospodársku činnosť, podporíme vytvorenie jednoznačných a všeobecne akceptovaných postupov pre manažment tzv. nelesných pozemkov porastených drevinami. Navrhneme zjednodušiť legislatívne podmienky zakladania priemyselných plantáží rýchlorastúcich drevín.

Vzhľadom na slabú informovanosť verejnosti v oblasti obhospodarovania a starostlivosti o lesné ekosystémy podporíme lesnú pedagogiku a environmentálne vzdelávanie založené na odborných metodikách Národného lesníckeho centra.

Ochrana prírody a krajiny

Základ ochrany prírody na Slovensku tvoria národné parky. Slovensko je lídrom vo výmere chránených území v Európe.  Priemerná výmera národných parkov sa v krajinách Európskej únie pohybuje na úrovni 2,8 %. Na Slovensku však národné parky zaberajú až 7,8 % územia, čo je spomedzi krajín Európskej únie jednoznačne najviac. Druhým v poradí je Maďarsko, kde národné parky zaberajú 5,2 % výmery štátu. Celkovo máme na Slovensku 1 092 216 ha veľkoplošných chránených území a 120 702 ha maloplošných chránených území, pričom ďalších 14 028 ha tvorí ich ochranné pásmo. Celkovo 1 148 958 hektárov pôdy (23 %) spadá do 2. až 5. stupňa ochrany.

Mapa chránených území

Problémom je fakt, že vyhlásené národné parky nespĺňajú medzinárodne uznávané kritériá pre vyhlasovanie chránených území. Prebiehajúca zonácia národných parkov sa vyznačuje vysokou mierou amaterizmu a nie je založená na vedeckých faktoch a štúdiách. V procese prebiehajúcej zonácie došlo k viacerým pochybeniam, neboli zapracované požiadavky dotknutých samospráv, ktoré dali k zonácii zamietavé stanovisko. Schválenie zonácie v predkladanom znení bude mať významný negatívny vplyv na život ľudí na vidieku.

Naším cieľom bude zastaviť resp. zrušiť nezmyselnú zonáciu národných parkov vypracovanú medzi rokmi 2020-2023. Vypracujeme novú odbornú zonáciu národných parkov založenú na vedeckom základe. Budeme presadzovať, aby súčasťou návrhov, ale aj existujúcich štatútov chránených území, vrátane národných parkov a ich zón bola vždy aj analýza ekonomických dopadov na vlastníkov, užívateľov dotknutých pozemkov ale aj dotknuté samosprávy. Taktiež navrhneme vypracovať transparentnú, jednoduchú a zrozumiteľnú metodiku na výpočet ujmy za obmedzenie hospodárenia. Budeme presadzovať, aby akákoľvek právna norma, ktorá bude znamenať obmedzenie, resp. vylúčenie hospodárskej činnosti na súkromných pozemkoch vrátane zonácie národných parkov bola prijatá len so súhlasom vlastníkov dotknutých pozemkov.

Ministerstvo životného prostredia v roku 2023 spustilo aj projekt vykupovania súkromnej pôdy v národných parkoch zo zdrojov z plánu obnovy. Ľudom sú však za ich pozemky ponúkané podhodnotené sumy, ktoré nereflektujú dôležitosť týchto ekosystémov. Peniaze na „výkup“ pôdy, ktorý praktizuje Ministerstvo životného prostredia radšej využijeme na posilnenie mimoprodukčných funkcií lesov v chránených územiach. Zameriame sa na to, aby bol aj majiteľ alebo obhospodarovateľ lesa motivovaný obhospodarovať lesy v chránených územiach tak, aby posilnil ich mimoprodukčné funkcie.

Medzi ochranou prírody a krajiny a ich obhospodarovaním v súčasnosti vznikajú rôzne konflikty vyvolané predovšetkým rôznymi skupinami, ktoré na ochrane prírody parazitujú. Naším cieľom je skutočná ochrana prírody, ktorá chráni dôležité ekosystémy, ale zároveň nebojuje proti ľuďom alebo ich činnostiam, ktoré praktizujú v niektorých oblastiach stovky rokov. Mnohé dnes vysoko cenené ekosystémy vznikli práve vďaka ľudskej činnosti napríklad kosením a pasením. Z tohto dôvodu budeme tieto činnosti ako aj samotné hospodárenie na vidieku podporovať.

Kroky rezortu Ministerstva životného prostredia za posledného 3,5 roka pri prevode správy pozemkov spod Ministerstva pôdohospodárstva pod Ministerstvo životného prostredia, ako aj procesy súvisiace s vyhlasovaním území európskeho významu a v neposlednom rade amatérska zonácia národných parkov spôsobila odpor dotknutých samospráv aj ľudí na vidieku k ochrane prírody. Našim cieľom je zosúladiť ochranu prírody s potrebami vidieka tak, aby sa chránila príroda a rozvíjal sa život na vidieku. Chceme aby ochrana prírody predstavovala pre ľudí príležitosť nie hrozbu.

Ochrana vody

Mnoho krajín na svete už v súčasnosti zažíva problém nedostatku vody, alebo má problém s jej kvalitou. Slovensko je však v tejto kategórii výnimkou a voda predstavuje jedinú strategickú surovinu, ktorej má Slovensko dostatok. Hneď po Rakúsku sme druhou krajinou na svete s najväčšou zásobou pitnej vody. Žitný ostrov predstavuje najväčšiu prirodzenú zásobáreň podzemnej vody v strednej Európe, dokázal by zásobovať pitnou vodou viac ako 13,5 milióna obyvateľov. Aj keď máme vody dostatok, nemôžeme túto problematiku zanedbať. Práve naopak. Musíme prijímať opatrenia na zlepšovanie jej kvality a zvýšiť schopnosť jej zadržiavania v krajine.

Kvalita vody je ovplyvnená ľudskou činnosťou a to predovšetkým priemyselným vypúšťaním a vypúšťaním splaškov. V súčasnosti vypúšťame do vodných tokov 42 347 m³ nečistených odpadových vôd, čo je spôsobené nedostatočným napojením obyvateľstva na verejnú kanalizáciu. Len 39 % zo všetkých obcí Slovenska má vybudovanú verejnú kanalizáciu. Najhoršie je na tom Banskobystrický kraj, kde je odkanalizovaných len 26 % z celkového počtu obcí. Pre elimináciu znečisťovania vôd splaškami preto navrhneme zvýšenie investícii do budovania verejných kanalizácii a čistiarní odpadových vôd z Environmentálneho fondu, čím zvýšime blahobyt ľudí pri pozitívnom efekte na prírodu.

Z pohľadu zásobovania domácnosti pitnou vodou môžeme konštatovať, že v súčasnosti je na verejný vodovod napojených 83,6 % obcí. Obyvatelia 474 obcí tak ešte ani v súčasnosti nečerpajú vodu z verejného vodovodu, a sú odkázaní na používanie studní, ktoré  sa vo veľkej miere vyznačujú zhoršenou kvalitou, a preto sú obyvatelia často krát nútení nakupovať balenú vodu. Mnohé samosprávy, najmä malé obce nemajú peniaze ani len na vypracovanie projektovej dokumentácie, nie to ešte na budovanie vodovodu z vlastného rozpočtu. Nedostatok vlastných zdrojov ako aj nečinnosť rezortu životného prostredia doviedlo situáciu do takéhoto stavu. Preto navrhneme, aby boli urýchlene dobudované verejné vodovody a to predovšetkým v oblastiach, kde majú ľudia problémy s prístupom k pitnej vode. Nie je akceptovateľné, aby ľudia v 21. storočí v krajine s veľkou zásobou pitnej vody museli kupovať balenú vodu v obchodoch. Budeme trvať aj na tom, aby bol vývoz vody zo Slovenska zakázaný, resp. možný len v balenom stave.

V poslednom desaťročí sa s vyššou frekvenciou vyskytujú záplavy z náhlych búrok alebo dlhšie trvajúcich dažďov, čo je spôsobené znížením schopnosti krajiny zachytávať vodu. Do tohto stavu nás priviedol nesprávny manažment krajiny s nedostatočným alebo nesprávnym používaním protipovodňových opatrení, zlým stavom vodných tokov a hydromeliorácií. Riešenie problému záplav v zastavanej časti obce je drahé a náročné, preto je potrebné sústrediť sa na oblasti poľnohospodárskej a kultúrnej krajiny. Navrhneme, aby boli obnovené a nanovo vybudované odvodňovacie sústavy v poľnohospodárskej krajine. Podporíme budovanie protipovodňových hrádzí, suchých poldrov a výsadbu funkčnej zelene. Tak isto sa zameriame aj na zlepšenie starostlivosti o vodné toky a brehové porasty. Prostredníctvom podpôr budeme motivovať domácnosti k zachytávaniu a využívaniu dažďovej vody, aby sa napríklad na polievanie záhrady nevyužívala pitná voda.

Správcom vodných tokov a povodí je Slovenský vodohospodársky podnik, ktorého význam a činnosti boli dlhodobo podceňované. Boli prijímané nevhodné strategické rozhodnutia, čo viedlo k zhoršeniu jeho celkovej kondície a nevyhovujúcemu fungovaniu. Úsporný režim generuje ťažko napraviteľné škody na spravovanej infraštruktúre, technickej a personálnej základni podniku. Problémom sú predovšetkým platby štátu, ktoré nepokrývajú ani náklady na základné povinnosti správcu toku pri výkone činností vo verejnom záujme. Navrhneme model systémového financovania Slovenského vodohospodárskeho podniku tak, aby bol schopný nielen napĺňať svoj plán opráv a údržby na príslušný rok ale aj znižoval svoj prevádzkový a investičný dlh. Na základe dostupných dát dáme vypracovať koncepciu rozvoja podniku, s ucelenou organizačnou štruktúrou, tak aby spĺňal kritériá moderného podniku 21. storočia a zvýšil tak svoju úspešnosť uchádzania sa o finančné zdroje aj mimo štátneho rozpočtu. V neposlednom rade  navrhneme prinavrátenie sídla podniku do Banskej Štiavnice.

Ochrana pôdy

Výmera poľnohospodárskej pôdy štyridsať rokov nepretržite klesá. Len za posledných 15 rokov sa výmera poľnohospodárskej pôdy zmenšila o 70 000 hektárov, čo predstavuje cca 3 % z celkovej výmery. Od vzniku samostatného štátu do roku 2020 na takmer 6000 hektároch poľnohospodárskej pôdy vznikli priemyselné parky a logistické centrá, pritom išlo o veľmi kvalitné pôdy-černozeme, čiernice, hnedozeme. Súčasná právna ochrana na papieri na prvý pohľad vyzerá dobre, no jej interpretácia v praxi je vágna a zaberanie pôdy skoro vôbec neobmedzuje. Navrhneme aby boli všetky veľké investície vyžadujúce veľký záber pôdy umiestňované na nekvalitných, nízkoprodukčných pôdach. Presadíme, aby sa v praxi odňatia pôdy na nepoľnohospodárske účely začali využívať podrobné databázy kvality pôd čím zabránime záberu najcennejších vysoko produkčných pôd, ktoré musia slúžiť na produkciu potravín.

Okolo 150 000 až 200 000 hektárov slovenskej poľnohospodárskej pôdy je v rukách zahraničných poľnohospodárov, najmä Dánov, Nemcov, Holanďanov ale aj Číňanov.  Pôda je základným výrobným prostriedkom našich poľnohospodárov. Ak sa rozpredá, naši prvovýrobcovia nebudú mať na čom podnikať. Na našej kvalitnej nezamorenej pôde tak hospodária rôzne skupiny a kvalitne vypestované potraviny vyvážajú naspať do svojich krajín. Slovenská pôda musí ostať v rukách Slovákov, preto nedovolíme skupovanie slovenskej pôdy cudzincami.

Ochrana ovzdušia

Kvalita ovzdušia na Slovensku dlhodobo vykazuje zhoršené parametre. Aj napriek zlepšeniam za posledné roky je kvalita ovzdušia na Slovensku stále neuspokojivá, a to predovšetkým z dôvodu vysokých koncentrácií prachových častíc. Dlhodobé pôsobenie prachových častíc na človeka zvyšuje výskyt astmy, pľúcnych chorôb alebo kardiovaskulárnych ochorení, preto treba tejto téme venovať dostatočnú pozornosť. Súčasná situácia je spôsobená dlhodobou nečinnosťou rezortu životného prostredia, keď podniky neboli motivované ani dostatočne podporované na to, aby mohli modernizovať svoj výrobný proces. Preto podporíme modernizáciu a zavádzanie nových technológií pri morálne opotrebovaných technologických zariadeniach. V podnikoch so zvýšenou produkciou znečisťujúcich látok budeme presadzovať inštaláciu vysokoúčinných zariadení na obmedzovanie emisií tuhých znečisťujúcich látok.

Veľké množstvo budov a rodinných domov na Slovensku ešte stále vykazuje vysokú energetickú náročnosť. Približne 56 % všetkých rodinných domov na Slovensku je kompletne zateplených, 21 % je zateplených čiastočne a 23 % nie je zateplených vôbec, pričom takmer 25 % domácnosti využíva na kúrenie drevo, ktoré často krát spaľujú v kotloch s nízkou účinnosťou. Problém s modernizáciou domácnosti je spôsobený predovšetkým neschopnosťou financovania z vlastných zdrojov. Najväčší problém majú predovšetkým ľudia s nižšími príjmami, ktorí väčšinou bývajú v starších domoch. Podpory na obnovu rodinných domov boli byrokraticky náročné s vysokou mierou spolufinancovania pre niektoré skupiny obyvateľov. Našim cieľom je zefektívniť a sprístupniť obnovu rodinných domov a budov každému tak, aby sa znížila ich energetická náročnosť. Podporíme teda zatepľovanie, výmenu okien, budovanie fotovoltických panelov, tepelných čerpadiel ako aj výmenu starých kotlov na pevné palivo za nové, vysoko efektívne s nízkou mierou znečisťovania ovzdušia.

Problémom ovzdušia na Slovensku sú aj vysoké koncentrácie emisií CO₂ z automobilov, čo je spôsobené predovšetkým rapídnym nárastom individuálnej automobilovej dopravy. Naším cieľom bude systematicky podporovať železničnú a verejnú autobusovú dopravu. Formou tzv. šrotovného podporíme nákup nových úspornejších aut s nižšou produkciou emisií. Zošrotovaním auta staršieho ako 15 rokov vznikne majiteľovi nárok na dotáciu na nákup nového automobilu.

Environmentálne záťaže

Na Slovensku v súčasnosti evidujeme viac než 1190 environmentálnych záťaží z toho 328 potvrdených a 862 pravdepodobných. Tieto environmentálne záťaže predstavujú vážnu hrozbu vzniku ekologickej katastrofy. Za odstránenie veľkého množstva environmentálnych záťaží sú zodpovedné jednotlivé rezorty. Avšak tento problém všetky doterajšie vlády riešili len okrajovo a najhoršie záťaže štát tlačí pred sebou ako balvan.

Sú to napríklad gudrónové jamy v Predajnej, ktoré vznikli ako dôsledok uskladnia jedovatých látok z výroby olejov. Ďalej je to toxická skládka vo Vrakuni, kde bolo uložených viac ako 90 000 m³ odpadu. Táto skládka môže spôsobiť katastrofu na Malom Dunaji a Žitnom ostrove, ktorý je najväčšou zásobárňou podzemnej vody. Na Zemplíne aj po rokoch unikajú do vody a životného prostredia PCB látky, ktoré kontaminujú vodné zdroje, konkrétne rieku Laborec a následne aj turistami často vyhľadávanú Zemplínsku Šíravu. Pritom sa karcinogénne typy týchto jedovatých látok dlhodobo hromadia v rybách a zvieratách. Z tohto dôvodu sú kontaminované, a ich konzumácia môže spôsobiť zdravotné problémy. V bývalom štátnom podniku Chemko Strážske sú aj po rokoch sudy s odpadom, ktoré ohrozujú zdravie desiatok tisíc ľudí. Nezmyselne dlhé prípravné práce ako aj byrokratické prieťahy nás priviedli do tohto stavu. Je neakceptovateľné, aby odstraňovanie záťaží, ktoré predstavujú veľkú hrozbu pre stovky tisíc ľudí, trvali desiatky rokov.

Mapa environmentálnych záťaží

Podľa inštitútu Environmentálnej politiky sa ročne sanuje priemerne len 8 lokalít. Takýmto tempom by sanovanie všetkých záťaží trvalo až 130 rokov. Našim cieľom je rozhýbať a zefektívniť systém sanovania  environmentálnych záťaží. Zlepšíme verejné obstarávanie v oblasti sanácie envirozáťaží, taktiež  sa zameriame aj na zlepšenie kontrolných mechanizmov plnenia záväzných plánov. Rýchly a efektívny proces sanovania environmentálnych záťaží, ktoré roky trápia Slovensko, jednoznačne povedie k výraznému zlepšeniu celkového zdravotného stavu ekosystémov s následným pozitívnym efektom na stav povrchových a podpovrchových vôd.

Včelárstvo

Včela medonosná je najpočetnejším a najdôležitejším opeľovačom kultúrnych ale aj rôznych divo rastúcich rastlín. Preto má v kolobehu prírody veľmi dôležité postavenie. Bez existencie včiel by v Európe behom krátkej doby vyhynulo pravdepodobne až niečo cez 20 000 druhov rastlín, čo by malo za následok pokles biodiverzity a produkcie potravín. Počas posledných dvoch rokov sa téma včelárstva riešila aj prostredníctvom návrhov nezmyselných zákonov.

Zabránime tomu, aby bola včela medonosná preklasifikovaná do kategórie chránených druhov, čo by spôsobilo problémy pri jej chove a rozmnožovaní. Nepodporíme ani navrhovanú rajonizáciu včelárov, ktorá by viedla k vytváraniu čiernych chovov resp. včelníc. Navrhneme znovuzavedenie farmárskych ŠPZ pre kočovné vozy a taktiež navrhneme prinavrátenie zrušenej dotácie na kočujúce včelstvo. Keďže súčasná výška dotácie na opeľovaciu činnosť vo výške 4 eurá na včelstvo nereflektuje na prudký nárast cien navrhneme zvýšenie dotácie na opeľovaciu činnosť.

Poľovníctvo

Organizované poľovníctvo na Slovensku má už vyše 100 ročnú históriu. Jeho cieľom bola a aj je v prvom rade starostlivosť o voľne žijúcu zver, jej ochranu a v poslednom rade aj jej reguláciu. V poslednom období bolo poľovníctvo a činnosti s ním súvisiace dehonestované predkladaním absolútne amatérskych a likvidačných legislatívnych predpisov. Preto navrhneme vypracovanie novely zákona o poľovníctve, ktorá bude reflektovať na aktuálnu situáciu a konflikty medzi majiteľmi alebo obhospodarovateľmi poľovných pozemkov a vykonávateľmi práva poľovníctva.

Ako dôležitú tému vnímame aj problémy s chránenými šelmami. Kvôli tlaku šeliem boli v podhorských a horských oblastiach zrušené viaceré dlhoročné chovy hospodárskych zvierat. Z tohto dôvodu budeme iniciovať vytvorenie efektívneho a spravodlivého systému odškodňovania za škody spôsobené chránenými živočíchmi na hospodárskych zvieratách aj poľnohospodárskych kultúrach. Keďže medveď stratil plachosť a spôsobuje problémy obyvateľom nie len na vidieku ale dokonca aj v mestách, navrhneme preradenie medveďa hnedého z prílohy IV. do prílohy V. smernice o biotopoch, ktorá povoľuje regulované využívanie živočíchov.

Rybárstvo

Problematika rybného hospodárstva a rybárstva je na Slovensku dlhodobo podceňovaná aj keď na Slovensku evidujeme viac ako 120 000 rybárov. Ryby predstavujú veľmi dôležitú zložku vodných biotopov a podporujú biodiverzitu vôd. Početnosť a druhová rozmanitosť je však ovplyvňovaná vypúšťaním kontaminovaných látok do vôd ako aj rybožravým vtáctvom,  ktorého regulácia je problematická. Našim cieľom je preto zlepšenie vymožiteľnosti práva pri otrávení vôd a zavedenie povinnosti, podľa ktorej budú finančné prostriedky vybrané ako pokuty za znečistenie vôd využité výhradne na zarybnenie a obnovenie pôvodného biotopu.

Navrhneme, aby bola výnimka na lov kormorána modifikovaná tak, aby sa predĺžil čas lovu ako aj zrušenie povinnosti nahlasovať odstrel kormorána vopred. Podporíme zarybňovanie vodných tokov mimo správy SRZ predovšetkým v horských a podhorských oblastiach pôvodnými druhmi rýb tak, aby bola podporená biodiverzita vodných tokov horských a podhorských oblastí. Budeme sa zaoberať aj problémom prístupu k vodným plochám v správe SRZ za účelom výkonu rybárskeho práva.