Program pre kultúru a médiá


Musíme rozvíjať našu kultúru a tradície!
Hnutie REPUBLIKA je národná konzervatívna strana, ktorá chce aj cez oblasť kultúry a médií rozvíjať zdravé vlastenectvo a pozitívny vzťah občanov k Slovenskej republike. Kultúrnu a mediálnu politiku vnímame ako službu ľudu a národu.
Nebojíme sa nazývať veci pravými menami a plne si uvedomujeme katastrofálnu úroveň veľkej časti súčasnej „kultúry“. Odmietame kultúrne a mediálne pretláčanie LGBT agendy a propagáciu drog, potratov a eutanázie. Nestotožňujeme sa s presadzovaním ideológie multikulturalizmu a materializmu ani s tzv. „modernými trendami“, ktoré dnes negatívne ovplyvňujú atmosféru v celej našej spoločnosti (bulvarizácia spoločenského života, vytváranie kultu neúcty voči autoritám a skutočným hodnotám). Namiesto toho chceme v spoločnosti pestovať lásku k vlasti, úctu k tradičným kresťanským hodnotám, rodine, slušnosti a pracovitosti.
Sme odhodlaní brániť naše národné hodnoty a tradície v kultúrno-ideologickom zápase s „progresivizmom“. V rámci ochrany nášho kultúrneho dedičstva plánujeme zvýšiť podporu pre ľudovú a regionálnu kultúru, zaviesť systémové financovanie na obnovu chátrajúceho pamiatkového fondu (hradov, zámkov a kultúrnych pamiatok), a taktiež zveľaďovať aj duchovné dedičstvo po našich predkoch (tradície, povesti, atď.). Nechceme však zostať žiť len v minulosti. Oveľa intenzívnejšie budeme podporovať aj nové kultúrno-umelecké talenty a fungovanie kultúrnych inštitúcií prispôsobíme štandardom 21. storočia, najmä v oblasti využívania moderných technológií.
Pozornosť zameriame aj na ochranu štátneho a úradného jazyka Slovenskej republiky – slovenčiny, a to aj v styku s inštitúciami EÚ, ktoré sa snažia národné jazyky vytláčať. Prehĺbime väzby s našimi krajanmi v zahraničí a budeme rozvíjať slovenskú súdržnosť. V duchu nášho historického dedičstva vytvoríme Centrum slovanských kultúr.
V rámci novej mediálnej legislatívy štátu obmedzíme množstvo otravnej reklamy v televízii a zlepšíme ochranu detí pred nemravnosťou v médiách. Taktiež budeme presadzovať ochranu verejnosti pred mediálnymi manipuláciami a preveríme vplyv mimovládnych organizácií financovaných zo zahraničia na kultúrnu a mediálnu scénu. Hnutie REPUBLIKA plne rešpektuje dôležitosť práce nezávislých novinárov, ktorých úlohou je kontrolovať politikov a informovať občanov. Preto zrušíme názorovú cenzúru, zavedieme absolútnu slobodu slova a posilníme právo občanov na slobodný prístup k informáciám či už z masmédií, alebo tzv. alternatívnych médií.
Sme presvedčení, že naša vlasť má čo ponúknuť. Nielen materiálne, ale aj kultúrne a duchovne. Rozviňme náš tvorivý potenciál naplno! Pre viac kultúrnych zážitkov a lepší život na Slovensku.
Odborný garant
Mgr. Rafael Rafaj
predseda Odborného tímu pre kultúru a médiá
rafaj@hnutie-republika.sk
Odborný tím pre KULTÚRU A MÉDIÁ

REPUBLIKA má v hlbokej úcte kultúrne dedičstvo našich predkov a považuje ho za zdroj našej národnej identity. Odborný tím sa venuje ochrane, zveľaďovaniu a presadzovaniu slovenskej kultúry vo všetkých jej podobách. V rámci plurality a vyváženosti navrhuje odborný tím koncepcie mediálnej politiky na Slovensku.
Vybraní experti z nášho tímu
Životopis sa zobrazí po kliknutí. Viacerých ďalších expertov nezverejňujeme kvôli ich ochrane pred politickým prenasledovaním v práci.

Ondrej Ďurica
podpredseda a hovorca hnutia, poslanec NR SR, člen Odborného tímu pre obranu a bezpečnosť a Odborného tímu pre kultúru a médiá, hnutie Republika
člen Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií, člen Výboru pre obranu a bezpečnosť a náhradník vo Výbore pre európske záležitosti

Mgr. Rafael Rafaj
novinár, predseda Odborného tímu pre kultúru a médiá
predseda Odborného tímu pre kultúru a médiá, expert na médiá a spravodajstvo

Michala Gánovská LL.M
predsedníčka klubu Ženy v Republike
redaktorka alternatívnych médií, bývalá televízna moderátorka a redaktorka, predsedníčka ženskej organizácie v hnutí Republika

Mgr. art. Štefan Zima
člen Odborného tímu pre kultúru a médiá, hnutie Republika
bývalý riaditeľ Odboru kultúrno-osvetovej činnosti Ministerstva kultúry SR; expert na folklór, choreografiu a ľudové umenie

Mgr. art. Ivan Fodor
člen Odborného tímu pre kultúru a médiá
umelec, režisér a organizátor kultúrnych podujatí

PhDr. Ľubomír Huďo
člen Odborného tímu pre kultúru a médiá
asistent europoslanca, expert na zahranično-politické udalosti a medzinárodné vzťahy
Program pre viac kultúry na Slovensku
NÁRODNÝ PROGRAM OCHRANY A ROZVOJA KULTÚRY A MÉDIÍ
„Kultúra a umenie sú dušou národa“
Hnutie REPUBLIKA si ctí cyrilo-metodské štátotvorné, duchovné a kultúrne dedičstvo Veľkomoravskej ríše našich predkov, ktoré sa zaväzuje systémovo a principiálne chrániť a zveľaďovať aj pre ďalšie generácie. Kultúrne dedičstvo, jeho ochrana, sloboda slova a odkaz na cyrilo-metodské tradície sú zakotvené v Ústave Slovenskej republiky. Za skutočnú, prínosnú a trvalo udržateľnú kultúru považujeme len kultúru národnú.
Kultúrne dedičstvo, vychádzajúce z jedinečných prvkov tradičného ľudového umenia predstavuje hlavný fundamentálny pilier identity národa. Je základom jeho kultúry, umenia a celkovej kultúrnosti osobných i spoločenských prejavov, správania sa v súkromnom i pracovno-spoločenskom životnom priestore. Profesionálne umenie reprezentuje vyspelosť kultúrnej a umeleckej úrovne národa, jeho tradícií, ale aj súčasnú, i modernú umeleckú tvorbu cez činnosť osobností – interpretov, autorov, dramaturgov, režisérov, dirigentov, pedagógov a širokého zázemia technických aj ekonomických pracovníkov.
Hnutie REPUBLIKA podporí systémovú ochranu udržania a rozvoja národnej kultúry, ktorá je základom pre budovanie zdravého národného sebavedomia, identity, originálnej tvorivosti so zachovaním kultúrnych tradícií a duchovného posolstva národa pre budúce generácie.
Spoločným menovateľom programu hnutia REPUBLIKA pre kultúrnu oblasť je budovať Slovensko zvrchované, suverénne, s vlastnou slovenskou, národnou identitou, ojedinelou kultúrnou tvorivosťou a duchovným rázom, ktoré spájajú jednotlivcov do spoločnej rodiny národa na platforme slovenského jazyka, slobodného, ale aj zodpovedného, pravdivého a objektívneho spravodajstva a informovania verejnosti.
Obsah
KULTÚRA
„Kultúrne dedičstvo a jeho ochrana sú zakotvené v Ústave Slovenskej republiky“
Živé i hmotné kultúrne dedičstvo má nezastupiteľný celospoločenský význam pre udržanie kontinuity existencie kultúrnych a umeleckých činností, pre zachovanie našej jedinečnej kultúrnej identity pre súčasnú i budúce generácie.
Tradičná ľudová kultúra
Tradičná ľudová kultúra je nezastupiteľná živá forma uchovávania, rozvíjania a prezentácie kultúrneho dedičstva slovenského národa.
Zárukou jej uchovania pre súčasnosť, ale aj pre budúce generácie vidíme v podpore procesu poznávania, osvojovania si a prezentácie vybraných prejavov tradičnej ľudovej kultúry: zvykov, obyčajov, obradov – sviatkov človeka, sviatkov ročných období, aj originálnych remeselných činností.
Tradičná ľudová kultúra svojimi špecifickými prejavmi v speve, hudbe, tanci, nádhernými krojmi a rôznymi remeslami potrebuje od štátu príslušnú odbornú aj ekonomickú podporu, aby nezanikla.
Sme pripravení prijať nutnú systémovú podporu – ekonomickú, aj odbornú, ktoré zabezpečia pravidelnú činnosť súborov, skupín i jednotlivcov.
Aktívna činnosť v súboroch a skupinách zabezpečuje kontinuálne vzdelávanie, výchovu, poznávanie, osvojovanie si vybraných prejavov tradičnej ľudovej kultúry, život (s náročnou disciplínou) v tímovej tvorivej činnosti a jej prezentácie vystúpeniami rôzneho typu, na úrovni obcí, miest, okresov, krajov, celonárodnej i medzinárodnej, reprezentujúcej Slovenskú republiku a slovenský národ.
Medzi priority foriem organizovanej činnosti považujeme:
- príležitostnú dobrovoľnú činnosť priaznivcov miestnych ľudových tradícií – ľudového umenia,
- priebežnú, organizovanú (systematickú) väčšinou dobrovoľnícku činnosť priaznivcov miestnych ľudových tradícií – ľudového umenia,
- pravidelné podujatia (systémové, plánované – školenia, metodická a dokumentačná činnosť, folklórne prehliadky, slávnosti, festivaly.
Zavedieme systém garantov aj systémovej podpory na prípravu a realizáciu v participácii nadšencov, dobrovoľníkov, združení, obcí, miest a odborných inštitúcií.
Finančné krytie, okrem verejných zdrojov a dobrovoľníckej činnosti, vidíme aj v osobnom sponzorstve, účelovo viazaných prostriedkov z rozpočtov obcí a miest, grantových príspevkov (VÚC), dotáciách cez FPU (MK SR), sponzorstve, daroch a 2% z daní pre občianske združenia.
Regionálna kultúra
Napravíme nahromadené nedostatky v riadení a podfinancovaní regionálnej kultúry.
Pripravíme komplexný systém oživenia fungujúcej regionálnej kultúry aj s odborným vzdelávaním a finančným krytím z verejných aj neverejných zdrojov.
Spontánnym – kreatívnym prejavom regionálnej kultúry sú viaceré oblasti Záujmovej umeleckej činnosti: divadelná, hudobná, spevácka, tanečná, výtvarná, folklórna, remeselná, ktoré prispievajú aj k pestovaniu lokálpatriotizmu ako hrdosti na osobitosti rodiska a kraja.
Našou prioritou je udržateľnosť, rozvoj a aktívna podpora pre stále živý prejav ľudovej kultúry vo všetkých sférach spoločnosti.
Zastavíme úpadok siete miestnych, okresných a krajských osvetových stredísk aj cez podporu štátu na oživenie ich personálneho obsadenia a profesionálneho riadenia. Odmietame liberálne predstavy, že stačí vzdelávať len animátorov cez krátkodobé školenia.
Sme pripravení na reformu kompetenčného zákona s alokáciou finančných prostriedkov z MK SR na zabezpečenie zodpovednej a životaschopnej kultúrno – metodickej starostlivosti, prenesenej na krajské a okresné kultúrne strediská.
Na Ministerstve kultúry zavedieme systémovú podporu folklórnemu hnutiu na Slovensku cez trvalú organizačnú aj metodickú kooperáciu s Folklórnou úniou Slovenska (FÚS) v intenciách Odporúčaní UNESCO na ochranu tradičnej ľudovej kultúry.
Obdobný komplexný prístup zavedieme aj k celoštátnym združeniam pre divadlo, pre spevácke zbory aj hudobné spolky.
Do praxe zavedieme odporúčania vládnej Koncepcie na podporu tradičnej ľudovej kultúry (2007) s aktualizovanými povinnosťami pre viaceré rezorty vlády SR.
Zmeníme filozofiu pôsobenia a koncept riadenia Regionálnych kultúrnych stredísk z čisto ekonomických kritérií na povinné vyčlenenie priestoru aj pre odbornú metodickú činnosť a vzdelávanie pracovníkov.
V prepojení na rezort školstva opäť zavedieme povinný predmet „Regionálna výchova“ (Malý národopis) s exkurziami v rámci kraja, ale aj významných národných pamiatok a pôsobísk národných dejateľov na posilnenie hrdosti na rodisko, ale aj slovenského národného vlastenectva ako súčasti pestovania a výchovy ku kultúrnej identite.
Profesionálne umenie
Reprezentuje vyspelosť kultúrnej a umeleckej úrovne národa, jeho tradícií, ale aj súčasnú, i modernú umeleckú tvorbu, cez činnosť osobností – interpretov, autorov, dramaturgov, režisérov, dirigentov, pedagógov a širokého zázemia technických aj ekonomických pracovníkov.
Výsledky činnosti jednotlivých umeleckých inštitúcií a organizácií kultivujú celú spoločnosť a sú jej veľmi úspešným reprezentantom Slovenska a slovenského národa či etník tu žijúcich aj v medzinárodnom meradle.
Podporíme činnosť rozpočtových organizácií MK SR, ktoré dnes existujú na hrane prežitia stabilizovaním ich každoročných rozpočtov v súlade s celkovými nákladmi pre podporu a udržanie najvyššej umeleckej, organizačnej a technickej úrovne.
Okrem profesionálnych telies zavedieme aj systémovú podporu pre amatérske umelecké telesá na medzinárodných prehliadkach, súťažiach, či festivaloch, pretože prispievajú k umeleckej prestíži Slovenska.
Nutné opatrenia:
- Rozpočet organizácií zvýšime inflačným automatom, kde bude zahrnutý aj rast cien služieb a tovarov.
- Pripravíme pravidelné hodnotenia činností konkrétnych kultúrnych podujatí a umeleckých telies.
- Podľa výsledkov stanovíme konkrétne úlohy pre odborné riadenie, interpretačné výkony, aj pre rozpočtové krytie, aj s termínmi zlepšenia na zvýšenie kvality celkovej činnosti.
- Podporíme partnerský dialóg s umeleckými fondmi. Ich pôsobenie podporíme adresným financovaním.
- Podporíme špecifické odmeňovanie dlhoročných sólistov profesionálnych umeleckých telies udelením „apanáže“, mimo penzie (podobne ako v športe).
Hlavné priority pre kultúru a umenie na Slovensku:
- z rozpočtov obcí na kultúrnu činnosť vyčleniť ideálne 2 %
- z rozpočtov miest na kultúrnu činnosť vyčleniť ideálne 5 %
- z príjmov lotérií a hazardných hier vyčleniť na kultúru ideálne 25 %
- z „ Plánu obnovy, rozvoja a udržateľnosti “ vyčleniť dve miliardy eur
- neodkladne prijať zákon o sponzorstve na podporu kultúry a umenia
- ekonomickú podporu na činnosť Regionálnych kultúrnych stredísk (RKS) navýšiť postupne o 20-30%
- obmedziť vplyv tretieho sektora na kultúru a očistiť umenie od ideologických naratívov deformujúcich slovenskú kultúru a umenie
- zastaviť financovanie ideologických mimovládnych organizácií pôsobiacich v kultúrnej oblasti
- obnoviť činnosť zrušených Regionálnych kultúrnych stredísk
- vypracovať a do praxe neodkladne aplikovať systémovú ekonomickú podporu činnosti amatérskych súborov, skupín, zborov, kolektívov (obdobne, ako to je v oblasti športu).
- intenzívnejšie ekonomicky a odborne podporovať stredné umelecké školstvo, ktoré je liahňou umelcov nielen pre profesionálne umelecké inštitúcie
- postupne navýšiť financovanie kultúry a umenia aspoň na 1 % HDP
MÉDIÁ
Hnutie Republika vyznáva skutočnú slobodu slova, prejavu a slobodu všetkých typov médií, ktoré rešpektujú a uplatňujú základný princíp informačnej politiky štátu cez napĺňanie práva verejnosti na príjem neskreslených pluralitných informácií.
Mediálna a informačná politika štátu
Médiá sú dnes základným prostriedkom na získavanie informácií o vývoji spoločnosti a dianí doma i vo svete. Nové médiá (sociálne siete) sú slobodným priestorom aj prostriedkom na širokú platformu komunikácie bežných užívateľov, ktorí sú zároveň aj tvorcami mediálnych obsahov a posolstiev. Alternatívne médiá vnímame ako súčasť plurality médií, zabezpečujúcich slobodný, rôznorodý a hodnotovo i politicky pluralitný obsah. Uvedomujeme si tiež ich nový kultúrny, mediačný, socializačný, vzdelávací i mobilizujúci potenciál.
Sociálne médiá vnímame ako otvorený verejný online priestor pre diskusiu, ktorá je nevyhnutná pre neustálu ochranu demokracie ako vôle väčšiny ľudu.
Rešpektujeme preto základný princíp slobody médií aj slobodnú tvorbu mediálnych obsahov bez regulačných zásahov politickej moci.
Právo na slobodu vyjadrovania myšlienok a názorov si ctíme ako najvyššiu demokratickú hodnotu.
Rešpektujeme princíp verejnej služby médií. Na druhej strane posilníme ochranu a vymožiteľnosť práva verejnosti na vyjadrenie nielen v médiách, ale aj na sociálnych sieťach. V rámci plurality samotných médií podporíme najmä alternatívne, vlastenecké a tie, ktoré prispievajú k pestrosti názorov a súdržnosti národa.
Legitímnym cieľom zavedenej ochrany je, aby médiá nevnucovali verejnosti len jedno ideologické alebo svetonázorové presvedčenie.
Médiá verejnej služby, najmä RTVS, preto musia byť protiváhou agresívnej médiokracie, ktorá má čoraz viac totalitné znaky.
Aj v informačnom a mediálnom prostredí, v realite kultúrnej a ideologickej vojny – rozpútanej progresívcami, liberálmi, neomarxistami a politickými aktivistami tretieho sektora – budeme chrániť suverenitu a zvrchovanosť v kultúrnych a etických otázkach.
Preto sa systémovými opatreniami postavíme na obranu národa, národného štátu, národnej kultúry a tradícií a štátneho jazyka, jeho spisovnej formy a našej historickej, kultúrnej a kresťanskej identity, ktoré mediálny hlavný prúd neustále spochybňuje.
Zamedzíme snahám o zavádzanie informačnej a mediálnej totality, či už zo strany európskych inštitúcií alebo súkromných technologických korporácií na internete a spravujúcich globálne sociálne siete. Preto posilníme slobodu prejavu v médiách, obzvlášť na politické presvedčenie.
V týchto intenciách predložíme reformu mediálnych zákonov, posilnením práva verejnosti na vyjadrenie k nepravdivým alebo pravdu skresľujúcim informáciám a difamačným úsudkom.
Právo verejnosti na príjem pluralitných informácií z médií premietneme aj na spravodlivú účasť zástupcov politických prúdov a strán v diskusných reláciách elektronických médií. V tejto súvislosti médiá vysielajúce politické diskusie budú musieť na konci roka predložiť do NR SR výročnú správu o dodržiavaní princípu názorovej plurality. Za nedodržanie tejto zásady bude udelená zákonná sankcia.
Striktne zamedzíme akýmkoľvek praktikám cenzúry, alebo autocenzúry v médiách. Sprísnime zákaz krížového vlastníctva a koncentrácie médií.
V nadväznosti na Článok I. Ústavy SR využijeme medzinárodné skúsenosti na obranu spoločnosti pred mediálnym šírením gender a transgender propagandy, vrátane zákonných opatrení na ochranu kultúrnej identity detí a mládeže. V tejto súvislosti budeme iniciovať prijatie špeciálneho zákona o ochrane maloletých pred škodlivými účinkami dúhovej agendy v médiách a propagácie na zmenu pohlavia.
Zastavíme degradáciu žurnalistiky, ktorá neslúži verejnému a národnému záujmu. Postavíme sa proti liberálnym progresívnym praktikám moderovania mediálneho obsahu a robenia politiky samotnými novinármi a médiami. Manipulačnú techniku mediálnych poľovačiek na jednotlivca, alebo subjekt s cieľom diskreditácie zakomponujeme aj pod trestnoprávnu zodpovednosť. V tejto súvislosti zvýšime dôraz na efektívnu vymožiteľnosť princípov novinárskej etiky.
V mediálnom zákone zadefinujeme status novinára, posilníme redakčnú suverenitu, novinársku etiku a profesionalitu novinárov zriadením Novinárskej komory s kritériami na výkon a ochranu novinárskeho povolania, obzvlášť alternatívnych médií a novinárov na voľnej nohe.
V mediálnej a informačnej politike, najmä vo vzťahu k slobode prejavu sa budeme opierať o výklad článku 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach Európskym súdom pre ľudské práva tak, že ochrana prejavu sa vzťahuje nielen na informácie a myšlienky, ktoré sú vnímané priaznivo, sú považované za neofenzívne alebo k nim má verejnosť ľahostajný postoj, ale aj na tie, ktoré „urážajú, šokujú alebo znepokojujú značnú časť verejnosti“. Podľa verdiktu súdu práve toto „sú nároky pluralizmu, tolerancie a znášanlivosti, bez ktorých by existencia demokratickej spoločnosti nebola možná“. (rozsudok ESĽP zo 7. 12. 1976 vo veci Handyside v. Spojené kráľovstvo, bod 49).
Taktiež posilníme právo verejnosti na informácie (infozákon).
Hlavné kresťanské a národné tradície roka si zaslúžia ochranu pred ich komerčnou eróziou, obťažovaním a nevkusom v mediálnom priestore. Preto zavedieme efektívnu zodpovednosť pre šíriteľov reklamy.
Reklame obrazne alebo slovne naviazanej na hlavné cirkevné sviatky (Veľká noc a Vianoce) a s nimi spojené tradície zavedieme primeranú časovú oponu. Skoršie uvádzanie reklamy v médiách a vyzdobovanie komerčných a verejných priestorov k týmto sviatkom bude uvedené v zákone v súlade s tradíciami.
Na Ministerstve kultúry zefektívnime jazykový dohľad nad dodržiavaním postavenia štátneho jazyka s prednostným používaním slovenských názvov a ochranou pred nadužívaním názvov z cudzích jazykov namiesto ich slovenského rovnocenného pojmu. (napr. Sv. Mikuláš, Dedo mráz či Ježiško namiesto anglosaského „Santa claus“).
Verejnoprávne médiá
Verejnoprávne médiá posilňujú európsky duálny systém fungovania elektronických médií a majú nezastupiteľné poslanie ako národná, kultúrna, informačná, vzdelávacia a nezávislá inštitúcia, ktorá si plní úlohy aj v oblasti duchovnej obrody národa a súdržnosti spoločnosti. V duálnom systéme posilníme verejnoprávne poslanie a vlastenecký obsah vo vysielaní.
Pripravíme koncept štátnej politiky posilňovania národnej identity najmä mladej generácie cez vlasteneckú výchovu v programoch verejnoprávnych médií, kultúrnymi poukazmi, jazykovou suverenitou slovenčiny, posilňovaním kultúrnych väzieb na krajanov v zahraničí a dôsledným odideologizovaním kultúry a médií.
Zrealizujeme reformu postavenia verejnoprávnych médií a verejnoprávnych inštitúcií prijatím zastrešujúceho zákona na ochranu a podporu záujmu verejnosti v oblasti pravdivého, vecného, objektívneho, vyváženého, nestranného informovania; posilníme právo verejnosti na pluralitné informácie a pluralitné zastúpenie zástupcov verejnosti v elektronických médiách.
Urobíme reorganizáciu RTVS – návratom na dve samostatné médiá (STV a SRo) s právnou subjektivitou, s návratom k pôvodným národným skratkám STV (Slovenská televízia) a SRo (Slovenský rozhlas). Zriadime nový inštitút verejného kontrolóra pre nestrannosť verejnoprávnych médií. Navrhneme prijať nový generálny zákon o verejnoprávnych inštitúciách zriaďovaných Slovenskou republikou.
V zákone zvýšime zodpovednosť a právomoci Rád STV a SRo aj za kvalitu vysielaného obsahu a plnení verejnoprávneho vysielateľa zo zákona.
Naše priority a opatrenia v oblasti mediálnej politiky:
- zakomponovať právo národa na kultúrnu identitu a suverenitu do Ústavy SR, ktoré tam doteraz nie je (na rozdiel od práv etnických menšín). Právo na kultúrnu identitu bude chránené zákonmi aj pred rozvratnou gender ideológiou;
- reformovať RTVS návratom na dve samostatné médiá (STV a SRo);
- prijať nový zákon na podporu tlače a médií so zriadením fondu Pro pluralis pre rozvoj nezávislých a vlasteneckých médií s garantovanou minimálnou výškou finančných prostriedkov na zvýšenie ich nezávislosti od rôznorodých vplyvov – politických, ideologických, globalizačných aj ekonomických;
- vrátiť novinárom a redaktorom médií ich profesionálny a spoločenský status v zákone, vrátane vyvažujúcej zodpovednosti za mediálny obsah komunikátov;
- posilniť slovenskú identitu vo verejnoprávnych médiách určením minimálnej percentuálnej produkcie slovenskej ľudovej hudby;
- zaviesť ochranu slobodného prístupu k informáciám šírených na internete na spravodajských a informačných portáloch. Zrušiť prax aj legislatívu na vypínanie médií s tzv. „nevhodným obsahom“.
ŠTÁTNY JAZYK
Jazyk a jazykovú kultúru považujeme za kľúčovú hodnotu národa a spoločnosti, ktorá si zaslúži úctu a ochranu. Preto navrhneme, aby bol štátny jazyk – slovenčina – piatym štátnym symbolom Slovenskej republiky.
Štátny jazyk budeme presadzovať ako hlavný nástroj nielen národnej identity, ale aj spoločenskej a politickej súdržnosti všetkých obyvateľov Slovenskej republiky a predpoklad ich nediskriminačného uplatnenia na celom území štátu.
Mimoriadnu pozornosť zameriame na postavenie, ochranu a dôsledné prednostné používanie štátneho a úradného jazyka Slovenskej republiky – slovenčiny na celom jej území.
Štátny jazyk a štátna jazyková politika
Obnovíme jazykovú zvrchovanosť a suverenitu slovenčiny s prednostným postavením štátneho jazyka na celom území Slovenskej republiky.
Štát musí vytvárať podmienky na spoločenskú a občiansku súdržnosť spoločnosti a jednotu nedeliteľného územia Slovenskej republiky.
Legislatívu v oblasti štátneho jazyka nastavíme tak, aby štátny a úradný jazyk – slovenčina bol jediným výlučným štátnym jazykom v SR a slovenčina mala na celom území SR povinné prednostné postavenie pred všetkými inými jazykmi, a to vrátane na tzv. jazykovo a etnicky zmiešanom území Slovenska
Navrhneme výnimočné a prednostné postavenie a používanie štátneho jazyka, aktívnu podporu pôvodnej slovenskej tvorby, kultúry a osvojovanie spisovnej formy štátneho jazyka – špeciálne na jazykovo zmiešaných územiach SR a vo verejnej a štátnej správe.
Sprísnime povinnosť štátnej a verejnej správy na všetkých úrovniach zabezpečiť výkon jazykových a kultúrnych práv Slovákov na celom území štátu.
Zvýšime efektívnosť odporúčaní a náprav podľa výstupov výročných správ o používaní štátneho jazyka v praxi.
Naše priority v oblasti ochrany štátneho jazyka:
- zaviesť prednostné používanie štátneho jazyka,
- zaviesť pravidlo, aby ovládanie spisovného slovenského jazyka slovom a písmom bolo nevyhnutnou podmienkou na výkon funkcií verejných funkcionárov v štátnej a verejnej službe na celom území štátu,
- zamedziť jazykovej diskriminácii Slovákov na jazykovo zmiešanom území republiky,
- do Správy o stave používania štátneho jazyka SR zahrnúť reálny stav jeho používania na tzv. jazykovo zmiešanom území SR.
CIRKVI, MATICA SLOVENSKÁ, MENŠINY
Uvedomujeme si význam kultúry a duchovného života na kultivovaní človeka a spoločnosti. Vzťah štátu a cirkví vnímame ako obojstranne výhodný aj na upevňovanie spoločenskej súdržnosti a pri šírení tradičných hodnôt. Ctíme si posvätnosť inštitútu rodiny – muža a ženy. Preto pripravíme rámcový dokument o spolupráci štátu a cirkví na duchovnej obrode národa.
Vzťah štátu a cirkví
Pri vzťahu s cirkvami vychádzame z textu Preambuly o cyrilo-metodskej kultúrnej a duchovnej tradícii a článkov Ústavy o právach a slobodách občanov SR. Plne rešpektujeme všetky legálne a registrované cirkvi a náboženské spoločnosti ako právne subjekty „sui generis“ s vnútornou suverenitou a uznávame ich nezastupiteľné miesto v spoločnosti pri duchovnej obnove národa.
Rešpektujeme a prispejeme k zachovaniu a ochrane náboženskej slobody. Uvedomujeme si prínos kresťanských cirkví, najmä Evanjelickej a Rímskokatolíckej cirkvi (RKC) a ich duchovných otcov a národných dejateľov na nielen kultúrnom, duchovnom a sociálnom, ale aj národno-uvedomovacom povznesení slovenského národa. Preto zachováme status quo obojstranne výhodného vzťahu štátu a cirkvi.
Matica slovenská
Maticu slovenskú vnímame ako partnera pri prehlbovaní vzťahu občanov k slovenskej štátnosti, pri zhromažďovaní, spracúvaní, uchovávaní a ochrane národného kultúrneho dedičstva.
Preto budeme úzko systematicky spolupracovať s Maticou slovenskou a jej útvarmi na aplikovaní jej poslania v spoločnosti, najmä na rozvoji a upevňovaní slovenského vlastenectva, umocňovaní národného povedomia Slovákov i krajanov žijúcich v zahraničí, ale aj monitorovaní národnostných vzťahov a postavení Slovákov žijúcich na južnom Slovensku (Stredisko národnostných vzťahov MS). Spoluprácu taktiež premietneme do štátnej politiky starostlivosti a ochrany štátneho jazyka.
Matici slovenskej sa zaväzujeme zvýšiť rozpočet na plnenie jej poslania a cieľov, ktoré vykonáva pre národ a Slovenskú republiku na minimálnu výšku 2 milióny eur, pričom táto suma bude podliehať valorizácii o infláciu.
Novelizáciou zákona o Matici slovenskej posilníme jej postavenie a fungovanie najmä po finančnej, vedeckej, personálnej a spoločenskej stránke.
Menšiny a menšinová politika Slovenskej republiky
Namiesto doterajšej neefektívnej a nesystémovej situačnej politiky na útoky piatej kolóny a iredenty na integritu SR budeme robiť koncepčnú politiku k menšinám a obrany voči iredente.
Dodržiavanie medzinárodných dohôd a zmlúv, garantujúcich suverenitu v hraniach nášho štátu, považujeme za základ dobrého spolunažívania všetkých občanov Slovenskej republiky. V tejto súvislosti však navrhneme aj adekvátne opatrenia na zamedzenie pôsobenia historického revizionizmu, veľkomaďarskej iredenty či spochybňovanie výsledkov I. a II. svetovej vojny.
Príslušníci národnostných menšín a etnických skupín tvoria integrálnu súčasť obyvateľstva Slovenskej republiky. Plne rešpektujeme medzinárodné záväzky v tejto oblasti, nedopustíme však ich skreslený výklad a zneužitie na oslabovanie vnútornej integrity, na spochybňovanie hraníc, či jazykovej zvrchovanosti štátneho jazyka SR.
V menšinovej oblasti budeme prijímať také opatrenia, ktoré zabezpečenia len individuálny výkon práv občanov SR hlásiacich sa k niektorej z uznaných menšín – v súlade s Rámcovým dohovorom na ochranu národnostných menšín a Európskou chartou regionálnych alebo menšinových jazykov.
Terminologicky aj prístupom k menšinám žijúcich na území nášho štátu budeme používať štandardné názvoslovie a označovanie pojmom „národnostná menšina, príslušník národnostnej menšiny alebo etnickej skupiny“.
Národnostná menšina (NM) je spoločenstvo obyvateľov s inou ako slovenskou národnosťou a iným ako slovenským materinským jazykom, ktorí dlhodobo žijú na území SR.
Príslušník národnostnej menšiny je slovenský štátny občan – Slovák s inou ako slovenskou národnosťou.
V menšinovej politike zavedieme pre príslušníkov národnostných menšín tieto základné pravidlá:
- Práva príslušníkov menšín nesmú byť na úkor väčšinového obyvateľstva, najmä jeho asimilácii a diskriminácii, obmedzovaní v riadení verejných záležitostí, pracovného uplatnenia a používaní štátneho jazyka kdekoľvek na území SR.
- Práva sa priznávajú v tých oblastiach, kde je o ne záujem.
- Príslušníkov menšiny na úrovni štátu zastupuje vládny splnomocnenec ako radca. V tejto súvislosti nevidíme dôvod na ďalšiu existenciu Úradu splnomocnenca pre národnostné menšiny.
- Príslušníci menšín si spravujú svoje záležitosti v oblasti kultúry. Dotácie schvaľuje ministerstvo kultúry SR.
- Príslušníci národnostných menšín môžu používať svoj materinský, menšinový jazyk na svojich podujatiach spolu so štátnym jazykom na znak úcty k nemu a spolupráce s väčšinovou slovenskou spoločnosťou.
- Namiesto vágneho práva na osvojenie si štátneho jazyka zavedieme povinnosť ovládať štátny jazyk a používať ho. Príslušník väčšinového národa nie je povinný ovládať menšinové jazyky (ani ako zamestnanec štátnej správy, samosprávy a pod.).
- Integrujúcimi prvkami príslušníkov národných menšín a slovenského väčšinového obyvateľstva je slovenská kultúra a slovenský jazyk, ktorý má vždy prednosť pred menšinovými jazykmi. Tie sa používajú vždy so štátnym jazykom.
- Pre označovanie v jazykoch národnostných menšín bude pôsobiť a schvaľovať komisia odborníkov zložená zo zástupcov väčšinového obyvateľstva, geodetov, jazykovedcov, zástupcov Matice slovenskej.
- Pre médiá píšuce alebo vysielajúce v jazyku národnostnej menšiny zavedieme povinnosť zverejňovať svoje účty, dotácie a dary.
- Revizionistické, iredentistické a šovinistické prejavy v médiách a verejnej komunikácii postavíme mimo zákon.
- K sčítaniu obyvateľov a bytov 2031 odstránime experiment tzv. dvojakej národnosti.
Naše priority pre priateľské spolužitie:
- zriadime fond na podporu slovenskej kultúry pre občianske a kultúrne organizácie pôsobiace na území s národnostne zmiešaným obyvateľstvom a produkujúce slovenskú kultúru ako kompenzáciu voči tam dominantnej národnostnej kultúre,
- navrhneme zaviesť povinnosť predkladať do NR SR správu o stave kultúrnych a jazykových práv Slovákov v oblastiach s národnostne zmiešaným obyvateľstvom
- zabezpečíme podmienky pre výstavbu slovenských pamätníkov; kompetencie prevedieme na Ministerstvo kultúry,
- navrhneme vyhlásiť 4. jún, výročie prijatia Trianonskej mierovej zmluvy, za pamätný deň Slovenskej republiky,
- navrhneme tiež vyhlásiť 22. jún za pamätný Deň genocídy Slovanov,
- zavedieme systém ochrany integrity územia a SR monitorovaním aktivít veľkomaďarskej iredenty,
- budeme vyhodnocovať prierezový systém reciprocity v slovensko-maďarských vzťahoch a právach príslušníkov menšín,
- do vysielania verejnoprávnych médií pre menšiny zahrnieme povinnú systematickú podporu pozitívneho vzťahu k Slovenskej republike,
- do zákona o ÚPN navrhneme skúmať aj obdobie totalitného režimu okupácie južného Slovenska po Viedenskej arbitráži horthyovským Maďarskom s posunutím termínu doby neslobody od 10. novembra 1938.
ŠTÁT AKO GARANT A INVESTOR V KULTÚRE
Ochrana pamiatkového fondu
Časť kultúry už nebude bezodnou studňou na čerpanie prostriedkov bez ladu a skladu a bez primeranej kultúrnej alebo umeleckej hodnoty.
Novým prvkom, ktorý zavedieme do financovania kultúry, najmä v oblasti filmovej tvorby bude princíp návratnosti. Jednostrannú podporu pre kultúrne projekty transformujeme na partnerský systém, kde si štát cez ministerstvo kultúry uplatní vplyv a bude participovať na ziskoch v ich ďalej redistribúcii do systému podpory.
Máme ambíciu zriadiť Slovenské filmové štúdiá na audiovizuálnu tvorbu, aj postprodukciu. Nebránime sa ani vstupu súkromných zdrojov.
Národné kultúrne pamiatky tvoria základ pôvodnosti, tvorivosti, kultúrnej, duchovnej a národnej identity slovenského národa. Zavedieme systémovú podporu ochrany a obnovy pamiatkového fondu, predmetov historickej kultúrnej hodnoty, historických knižničných fondov a dokumentov.
Na tento strategický cieľ v oblasti kultúry vypracujeme koncept ustanovujúci priority ochrany pamiatok, vrátane ich prednostného vzatia do vlastníctva štátu. Na tento účel zriadime stály Pamiatkový fond s primeraným finančným krytím.
Jedno z nových kritérií na posudzovanie bude aj vplyv kultúrnej pamiatky na rozvoj regiónu a cestového ruchu.
Na zvýšenie vedomia kultúrnej identity a hrdosti prijmeme zákon o povinnom umiestnení slovenskej štátnej vlajky na všetkých kultúrnych pamiatkach.
Efektívne riešenia a finančné krytie
Súkromných vlastníkov kultúrnych pamiatok zákonom zaviažeme odstrániť ich schátraný stav s povinnosťou ich v časovom horizonte zrenovovať.
Na tento cieľ vytvoríme výhodný systém finančných pôžičiek. V prípade, ak súkromný vlastník nie je ochotný alebo schopný splniť zákonnú povinnosť, štát cez MK SR začne proces prevodu pamiatky do vlastníctva štátu.
Zjednodušíme tiež prístup k dotáciám v oblasti záchrany a ochrany pamiatkového fondu, vrátane daňovej motivácie pre právnické osoby.
Na rozdiel od jestvujúcej podpory liberálnych projektov nasmerujeme podporu prioritne na rozvoj národnej kultúry. Do systému štátnej podpory zapojíme komisie zložené z odborníkov a tvorcov minimálne na úrovni poradných orgánov.
Prinesieme transparentnosť do financovania kultúry tak, aby verejnosť videla, nielen kde skončia prostriedky, ale aj výsledky a aký to bude mať reálny prínos pre spoločnosť.
Systémová ochrana a podpora kultúrneho dedičstva
Našou prioritou bude zrýchlená a efektívna obnova torzálnych pamiatok s nadstavbou finalizácie užívateľského stavu. Opäť podporíme celoslovenský projekt obnovy hradov cez samostatný dotačný program MK SR.
Nastavíme systematizovanie práce s kultúrnym dedičstvom.
Zvýšime podiel sprístupnených zdigitalizovaných predmetov aspoň na polovicu.
Zlepšíme stav ochrannej funkcie múzeí a galérií, najmä depozitov.
Zatraktívnime knižničné služby zvýšením podielu (min 7-10%) na nákup nových kníh aj cez navýšenie alokácie štátnej podpory akvizície knižničného fondu.
Vytvoríme zoznam nosnej knižničnej siete s kritériami efektívnosti a dostupnosti.
Počas volebného obdobia dosiahneme 100-percentné zapojenie verejných knižníc v jednotnom knižnično-informačnom systéme.
Pripravíme dlhodobý plán systematických investícií do obnovy kultúrnych pamiatok s jasne zadefinovanými cieľmi kultúrnej a spoločenskej hodnoty.
Pripravíme vyššiu a adresnú podporu pre umelcov a tvorcov zefektívnením systému (a zákona) o umeleckých fondoch.
Kde to bude možné, zakomponujeme do výziev na dotačnú činnosť národný charakter diela. Súčasne zlepšíme informovanosť o projektoch z dotačného programu MK SR.
Cez zavedenie štandardov pripravíme koncept zlepšenia kvality múzeí a galérií.
Je v národno-štátnom záujme obmedziť skupovanie národných kultúrnych pamiatok zahraničnými subjektmi. Zavedieme preto mechanizmus prednostného odkupovania kultúrnych pamiatok do vlastníctva štátu. Na tento účel zriadime viaczdrojový Fond kultúrnej hrdosti.
Vytvoríme lákavé možnosti pre súkromné zdroje do kultúry daňovými stimulmi sponzorstva.
Do tvorby kultúrnych politík zakomponujeme ciele a merateľné ukazovatele.